Satanské Devatero
1. Satan znamená ukájení choutek, nikoli odříkání!
2. Satan znamená živoucí existenci, nikoli vymyšlené spirituální báchorky!
3. Satan znamená neposkvrněnou moudrost, nikoli pokrytecký sebeklam!
4. Satan znamená laskavost k těm, kdo ji zasluhují, nikoli lásku, vyplýtvanou na nevděčníky!
5. Satan znamená pomstu, nikoli nastavení druhé tváře!
6. Satan znamená odpovědnost vůči odpovědným, nikoli péči o psychické upíry!
7. Satan znamená člověka jako pouhé zvíře, někdy lepšího, mnohem častěji však horšího než ti,
co kráčejí po čtyřech, člověka, jenž se díky "božskému duchovnímu a intelektuálnímu vývoji"
stal nejzkaženějším zvířetem!
8. Satan znamená všechny takzvané hříchy, jelikož vedou k fyzickému, mentálnímu nebo
emočnímu uspokojení!
9. Satan je nejlepším přítelem, jakého kdy církev měla, jelikož ji po celá ta léta pomáhal
udržovat v chodu!
zdroj : empty-skull.blog.cz
Satanismus
Satanismus
Jestliže křesťanství se nazývá "Náboženství duše", tak satanismus je náboženstvím těla. Sám sem zjistil, že cesta k uspokojení duše, vede i přes tělesné požitky. Jedno bez druhého prostě nejde, buď máme oboje nebo nic. O to abysme to měli, musíme bojovat, celý život je vlastně nekonečná válka, kterou válčíme sami se sebou. Rozpor mezi našimi touhami a skutečností- pokud je tato propast moc veliká tak se trápíme a cítíme se špatně, což ničí, díky naší psychice i naše tělo.
Takže dopřávejme našemu tělu všechny rozkoše, které si žádá a které mu můžeme dát, pokud tím neubližujeme někomu, koho máme rádi, to si pak musíme rozmyslet co je pro nás důležitější..
My sami musíme být vždy na prvním místě, kašlete na soucit k těm na kterých vám nezáleží!
Buďte sobečtí k těm na kterých vám nezáleží!
Nenáviďte své nepřátele z celé své duše!
Staňte se těmi silnými co vládnou pokryteckým slabochům!
Život je příliš krátký tak si užívejte každou chvíli jako by byla tou poslední!
Učení satanismu navazuje na myšlenky asi nejvýznamnějšího mága 20.století Aleistra Crowleyho(1875-1947)!
Uctívání temného boha se táhne s lidstvem, už velmi dlouho. Většina jeho uctívačů v dějinách skončila na popravištích, díky zaslepenosti,strachu a nenávisti křesťanů. První kdo postavili temného na roveň křesťanského Boha, byli asi bogomilové, kteří žili v Bulharsku a Bosně kousek od budoucí Draculovi země od Karpat, ale i tam se brzy jejich hnutí rozšířilo, někdy v 10.století. Uctívali oba protiklady, věřili v Boha i Satana. Bůh byl symbolem duše a Satan těla. Sami přiznávali, že člověk tíhne spíš ve své pozemském životě k tělu a nepovažovali to za nic špatného, právě naopak. Tento kult se ve 12.století rozšířil do Francie a jeho příslušníci si začali říkat Kataři(čistí), jejich učení se, ale také velmi rychle znelíbila církvi a právě díky nim vznikla inkvizice... Kataři byli zatýkaní a vraždění i přes svojí velkou statečnost byli po mnoha letech bojů nakonec poraženi, vražděni, mučeni a upalováni. Tmářství opět zvítězilo, ale odkaz zůstal.
zdroj : empty-skull.blog.cz
Jestliže křesťanství se nazývá "Náboženství duše", tak satanismus je náboženstvím těla. Sám sem zjistil, že cesta k uspokojení duše, vede i přes tělesné požitky. Jedno bez druhého prostě nejde, buď máme oboje nebo nic. O to abysme to měli, musíme bojovat, celý život je vlastně nekonečná válka, kterou válčíme sami se sebou. Rozpor mezi našimi touhami a skutečností- pokud je tato propast moc veliká tak se trápíme a cítíme se špatně, což ničí, díky naší psychice i naše tělo.
Takže dopřávejme našemu tělu všechny rozkoše, které si žádá a které mu můžeme dát, pokud tím neubližujeme někomu, koho máme rádi, to si pak musíme rozmyslet co je pro nás důležitější..
My sami musíme být vždy na prvním místě, kašlete na soucit k těm na kterých vám nezáleží!
Buďte sobečtí k těm na kterých vám nezáleží!
Nenáviďte své nepřátele z celé své duše!
Staňte se těmi silnými co vládnou pokryteckým slabochům!
Život je příliš krátký tak si užívejte každou chvíli jako by byla tou poslední!
Učení satanismu navazuje na myšlenky asi nejvýznamnějšího mága 20.století Aleistra Crowleyho(1875-1947)!
Uctívání temného boha se táhne s lidstvem, už velmi dlouho. Většina jeho uctívačů v dějinách skončila na popravištích, díky zaslepenosti,strachu a nenávisti křesťanů. První kdo postavili temného na roveň křesťanského Boha, byli asi bogomilové, kteří žili v Bulharsku a Bosně kousek od budoucí Draculovi země od Karpat, ale i tam se brzy jejich hnutí rozšířilo, někdy v 10.století. Uctívali oba protiklady, věřili v Boha i Satana. Bůh byl symbolem duše a Satan těla. Sami přiznávali, že člověk tíhne spíš ve své pozemském životě k tělu a nepovažovali to za nic špatného, právě naopak. Tento kult se ve 12.století rozšířil do Francie a jeho příslušníci si začali říkat Kataři(čistí), jejich učení se, ale také velmi rychle znelíbila církvi a právě díky nim vznikla inkvizice... Kataři byli zatýkaní a vraždění i přes svojí velkou statečnost byli po mnoha letech bojů nakonec poraženi, vražděni, mučeni a upalováni. Tmářství opět zvítězilo, ale odkaz zůstal.
zdroj : empty-skull.blog.cz
Niečo o satanistoch
Niečo o satanistoch
Jakých cílů se snaží dosáhnout satanista?
- Satanista může pracovat na svém sebezdokonalování jak fyzickém, intelektuálním, duchovním, tak i morálním. Pokud se týká zdokonalování intelektuálního, nejde mu jen o uspokojení z hromadění vědomostí, ale i o to, aby co nejhlouběji pochopil sebe sama (např. psychické a tělesné pochody a vztahy mezi nimi). Lidé se mění s dobou, ale člověk se také může změnit sám, když ze sebe nenechá dělat dojnou krávu v davu a pokusí si sám vymezit pole působnosti, aniž by čekal na nějaké "musíš, nesmíš!". Tak může satanista nejlépe sloužit společnosti, potažmo sám sobě.
- Satanista rovněž může hledat a často také hledá pochopení pravdy o nejhlubší podstatě lidského bytí. Je to makabrózní mozaika, skládající se ze střípků iluzí a skutečností. Jejich shromažďování a třídění s cílem vyextrahovat z nich to nejpodstatnější je činěno s vědomím, že toto úsilí nemusí být nikdy završeno.
Jak pracuje satanista na svém sebezdokonalováním?
Po stránce intelektuální se satanista snaží individuální prací zdokonalovat (samostudium, ke kterým bytostně inklinuje), ať je jeho postavení ve společnosti jakékoli. Díky práci v Chrámu nebo přidružených Templů mu však také poslouží zkušenosti a znalosti ostatních satanistů. Co se týká jeho duchovního rozvoje, ten je zcela individuální. Například někteří z členů P.CH. C.S. provádějí specifická koncentrační a dechová cvičení, která čerpají z tradice nejen západní magie, ale i východní mystiky. Po stránce imorální se satanista zdokonaluje a plně rozvíjí tím, že se stále více snaží vhodným a citlivým způsobem využívat společnost, která to do té doby dělala s ním, přesto však být schopen v ní žít. Adept si uvědomuje absurdnost obecného oddělování pravdy od lži, dobra od zla a plně uplatňuje svou schopnost je samostatně rozlišovat.
Tři hesla (podvody) ukázněných moderních lidí schovaných za starou ctností :
- tolerance (za neschopnost jasného ano a ne)
- la largeur de sympothie = třetina lhostejnost, třetina zvědavost, třetina chorobná dráždivost
- objektivita = nedostatek osobnosti, vůle, schopnosti k lásce
Jaké jsou povinnosti člena P.CH. C.S.?
Povinnosti každého jednotlivého člena P.CH. C.S.se odvíjejí od jeho rozhodnutí, zda se chce aktivně podílet na její činnosti či nikoli. Všeobecně však platí, že každý satanista usiluje o harmonické sebezdokonalování vlastní osobnosti, a to ve všech jejích směrech (fyzická zdatnost, intelekt, duchovní rozvoj).
Jak satanista chápe svobodu?
Satanista musí být svobodný především ve svém způsobu myšlení a jednání. Satanismus totiž nevnucuje ani nedoporučuje hotová řešení problémů nebo názory ve formě dogmat. Každý satanista musí sám najít jejich řešení. Musí tedy vykonat choulostivou a obtížnou práci : vzdát se všech nabytých předsudků, vše znovu a znovu zvažovat, ve všech bodech uvažovat nezávisle a dojít tak ke svobodě myšlení! To je cena skutečné svobody. Satanista rovněž nesmí zapomínat na odpovědnost, která je s tímto myšlením spjata.
Jaká je rovnost mezi satanisty?
Všichni členové P.CH. C.S., muži i ženy, se považují za rovnoprávné, ať je jejich společenské postavení jakékoli, ať zastávají v Chrámu jakoukoli funkci. Když jsou společně v Templu, jsou si všichni rovni, mají stejná práva, ale také stejné povinnosti.
Kněží P.CH. C.S., stejně jako další členové, kteří se zavázali k aktivní práci v v tomto ohledu navíc podléhají zcela konkrétním pravidlům, o kterých jsme se již na jiném místě podrobněji zmiňovali.
Každý satanista se v Templu může vyjadřovat svobodně a otevřeně, přitom má jistotu, že mu budou ostatní pozorně poslouchat a přemýšlet o tom, co řekl. Základem rovnosti je to, že se každý dobrovolně vzdá všech svých předsudků. Čehož může být dosaženo pouze za zvlášť vytvořených podmínek a v úzkém kruhu přátel, nikoli mezi nenávistí a závistí se žeroucími lidmi.
Jak satanista chápe bratrství?
Každý je chápe individuálně.
Jak satanista chápe toleranci?
Satanista by měl být tolerantní a respektovat ostatní potud, pokud oni respektují jeho. Řídí se heslem : "Oko za oko, zub za zub."
Základní satanská pravidla chování (11 Satanských Zákonů Země)
- Neuděluj své rady nebo názory, pokud o to nejsi požádán.
- Nevykládej své problémy ostatním, pokud si nejsi jistý, že tě chtějí naslouchat.
- Jestliže vejdeš do cizího příbytku, dej najevo respekt, nebo tam nechoď.
- Když tě host v tvém příbytku obtěžuje, nalož s ním tvrdě a nemilosrdně.
- Nedomáhej se sexuálního sblížení, pokud si k tomu od partnera nedostal signál.
- Neber si, nic co ti nepatří, kromě případu, kdy je to břemeno pro druhou osobu, a ona pak vydechne ulehčením.
- Uznávej sílu magie, pokud ji úspěšně využíváš k naplnění svých tužeb. Jestliže popřeš sílu magie, potom co jsi ji s úspěchem použil, ztratíš vše, čeho si díky ní dosáhl.
- Nestěžuj si na nic, co se tě přímo netýká.
- Neubližuj malým dětem.
- Nezabíjej zvířata, pokud nezaútočí nebo pokud je nepotřebuješ pro svou potravu (satanisté rovněž zavrhují rituální obětování zvířat).
- Jestliže se procházíš v otevřené krajině, nikoho neobtěžuj. Jestliže bude někdo obtěžovat tebe, vyzvi jej, aby přestal. Pokud nepřestane, znič jej.
Musí satanista skládat přísahu?
Není známo, že by v moderně pojatém satanismu bylo nutné skládat přísahu. Ta je v případě iniciačního obřadu pouze symbolická. V dávné minulosti se snad skládala z bezpečnostních důvodů. Do P.CH. C.S. vstupuje každý dobrovolně (donucování a přemlouvání k vstupu je nepřípustné), bez nutnosti nějaké víry, může tak formálně legitimizovat svůj nesouhlas s převládajícím pokrytectvím v této společnosti a tím projevit svou podporu a uznání, aniž by se aktivně podílel na práci jeskyně.
Jak satanista rozpozná jiného satanistu?
Satanista se chová jistým osobitým způsobem, problémy řeší jemu blízkou metodou, což jiný satanista snadno rozpozná. Kromě toho většinu satanistů identifikují symboly bafometa či obráceného kříže. Pro nezasvěceného člověka bude satanista ne vždy zcela pochopitelným, tento problém vyřeší pouze tím, že se stane sám satanistou. Všeobecně však platí, že se členové podzemní elity na první pohled příliš neliší od ostatních úspěšných lidí.
Jaké jsou vztahy mezi satanisty a laiky?
Různé. Protože se většina členů P.CH. C.S. nerealizuje pouze v satanismu, ale i v jiných oblastech, je pochopitelné, že se zde setkává s lidmi nezasvěcenými, kteří o satanismus nemají zájem, nebo o něm ani neslyšeli. Členové P.CH. C.S. nepatří k lidem, kteří by své názory někomu vnucovali. Setkají-li se ale se zájmem u dostatečně inteligentního člověka, jsou ochotni s ním na dané téma nejen diskutovat, ale i poskytnout podrobnější informace o této problematice.
Proč se stát členem P.CH. C.S.?
Každý uchazeč o členství v P.CH. C.S. by si měl uvědomit, že pokud bude přijat, neznamená to, že tím završí svou životní dráhu satanisty! Právě naopak. P.CH. C.S. mu poskytuje možnost sebeidentifikace. Na základě své příslušnosti k podzemní elitě tak získá přístup k jinak těžko dostupným materiálům a v případě zájmu o konkrétní práci na poli filosofickém či magickém bude mít příležitost osobně se setkávat a spolupracovat s lidmi naladěnými na jemu blízký myšlenkový proud. Nemůže však očekávat, že ho někdo bude vodit za ručičku, neboť při přijímání nových adeptů je především kladen důraz na individualitu osobnosti a schopnost seberealizace. Proto je jen a jen na něm, jak bude po svém přijetí, potažmo po své první iniciaci v Templu, se svým životem nakládat. Pokud by se chtěl stát satanistou jen proto, aby se někam začlenil, či z toho důvodu, aby mohl ohromovat své okolí, neměl by se o vstup do P.CH. C.S. raději ani pokoušet. První Česko-Slovenský Chrám Církve Satanovy není žádným útočištěm pro životní ztroskotance a nemá zájem ani o pozéry či hlupáky. Je třeba ještě dodat, že jsme se během naší činnosti setkali se spoustou lidí, kteří se o členství v P.CH. C.S. nikdy nepokoušeli a přesto žijí v naprostém souladu s naší životní filosofií. Je tedy patrné, že ne každý satanista musí být nutně členem P.CH. C.S.. Toto rozhodnutí je jedním ze základních práv svobodného člověka, a proto musí být ponecháno na uvážení každého jednotlivce.
Jak se stát satanistou?
Satanistou se člověk určitě nestane přes noc. Je to pozvolný proces sebepoznávání, který se sebou přináší sice nevšední, přesto však realistický a kritický pohled na svět. Omylem mnoha lidí je představa, že satanista podporuje a šíří zlo a anarchii. Neuvědomují si, nebo si mnohdy ani nechtějí uvědomit, že satanský protest není namířen proti společnosti, nýbrž proti hlouposti, pokrytectví a přetvářce, která je v lidech po několika staletích křesťanské nadvlády zakořeněna. Satanista říká jasné ne všem, kteří se snaží potlačit vše, co je v člověku důstojné a přirozené. Hledáte-li tedy měřítko, podle kterého byste měli určit, co je podstatou satanismu a jak se satanistou stát, nezbývá nám nic jiného, něž Vám doporučit, abyste se řídili pokyny své přirozenosti a dělali jen to, co je Vaší skutečnou vůlí, a ne to, co se od Vás očekává.
Co mají dělat zájemci, kteří neznají žádného satanistu?
Ti, co neznají žádného satanistu a mají o satanismus skutečný zájem, by si o něm měli vyhledat a následně prostudovat veškerou dostupnou literaturu. A to nejen tu, která satanismus popisuje v příznivém světle. Pro dosažení objektivního náhledu je vždy nutné znát i všechny námitky našich oponentů. Jedině tak totiž můžete získat ucelenou představu. Jsme přesvědčeni, že skuteční zájemci o filosofický směr, který A.S.LaVey v sedmdesátých letech minulého století nastínil, si k nám jistě sami najdou cestu.
Jaké podmínky je nutno splnit k členství v P.CH. C.S.?
Zájemce o vstup do P.CH. C.S. musí být starší 18 let se schopností samostatně myslet a měl by být schopen se seberealizovat. Mezi stěžejní myšlenky satanské filosofie patří mimo jiné i kvalitně řízený egoismus. Máte-li tedy tyto předpoklady a cítíte v sobě potřebu stát se plnohodnotným členem P.CH. C.S. či jiným způsobem podpořit naši činnost, učiňte tak.
Existuje čekací doba pro přijetí do P.CH. C.S.?
Ano. Jak jste si již jistě všimli, z výše uvedených stupňů zasvěcení (viz otázka 14) je patrné, že uchazeč se právoplatným členem P.CH. C.S. nemůže stát hned. Musí projít určitou zkušební lhůtou a osvědčit své kvality. Při zkoušce, která přijetí do P.CH. C.S. předchází, musí také prokázat znalosti historie P.CH. C.S. a principů filosofie satanismu. Tato zkouška není formalitou a uchazeč s nedostatečnými znalostmi nebývá přijat. Zjevné psychopaty, pokud takoví lidé projeví o členství v P.CH. C.S. zájem, není třeba odmítat, protože při přijímacím pohovoru zpravidla sami pochopí, že se obrátili na špatnou adresu.
Je možné vystoupit z P.CH. C.S.?
Ano.
zdroj : empty-skull.blog.cz
Jakých cílů se snaží dosáhnout satanista?
- Satanista může pracovat na svém sebezdokonalování jak fyzickém, intelektuálním, duchovním, tak i morálním. Pokud se týká zdokonalování intelektuálního, nejde mu jen o uspokojení z hromadění vědomostí, ale i o to, aby co nejhlouběji pochopil sebe sama (např. psychické a tělesné pochody a vztahy mezi nimi). Lidé se mění s dobou, ale člověk se také může změnit sám, když ze sebe nenechá dělat dojnou krávu v davu a pokusí si sám vymezit pole působnosti, aniž by čekal na nějaké "musíš, nesmíš!". Tak může satanista nejlépe sloužit společnosti, potažmo sám sobě.
- Satanista rovněž může hledat a často také hledá pochopení pravdy o nejhlubší podstatě lidského bytí. Je to makabrózní mozaika, skládající se ze střípků iluzí a skutečností. Jejich shromažďování a třídění s cílem vyextrahovat z nich to nejpodstatnější je činěno s vědomím, že toto úsilí nemusí být nikdy završeno.
Jak pracuje satanista na svém sebezdokonalováním?
Po stránce intelektuální se satanista snaží individuální prací zdokonalovat (samostudium, ke kterým bytostně inklinuje), ať je jeho postavení ve společnosti jakékoli. Díky práci v Chrámu nebo přidružených Templů mu však také poslouží zkušenosti a znalosti ostatních satanistů. Co se týká jeho duchovního rozvoje, ten je zcela individuální. Například někteří z členů P.CH. C.S. provádějí specifická koncentrační a dechová cvičení, která čerpají z tradice nejen západní magie, ale i východní mystiky. Po stránce imorální se satanista zdokonaluje a plně rozvíjí tím, že se stále více snaží vhodným a citlivým způsobem využívat společnost, která to do té doby dělala s ním, přesto však být schopen v ní žít. Adept si uvědomuje absurdnost obecného oddělování pravdy od lži, dobra od zla a plně uplatňuje svou schopnost je samostatně rozlišovat.
Tři hesla (podvody) ukázněných moderních lidí schovaných za starou ctností :
- tolerance (za neschopnost jasného ano a ne)
- la largeur de sympothie = třetina lhostejnost, třetina zvědavost, třetina chorobná dráždivost
- objektivita = nedostatek osobnosti, vůle, schopnosti k lásce
Jaké jsou povinnosti člena P.CH. C.S.?
Povinnosti každého jednotlivého člena P.CH. C.S.se odvíjejí od jeho rozhodnutí, zda se chce aktivně podílet na její činnosti či nikoli. Všeobecně však platí, že každý satanista usiluje o harmonické sebezdokonalování vlastní osobnosti, a to ve všech jejích směrech (fyzická zdatnost, intelekt, duchovní rozvoj).
Jak satanista chápe svobodu?
Satanista musí být svobodný především ve svém způsobu myšlení a jednání. Satanismus totiž nevnucuje ani nedoporučuje hotová řešení problémů nebo názory ve formě dogmat. Každý satanista musí sám najít jejich řešení. Musí tedy vykonat choulostivou a obtížnou práci : vzdát se všech nabytých předsudků, vše znovu a znovu zvažovat, ve všech bodech uvažovat nezávisle a dojít tak ke svobodě myšlení! To je cena skutečné svobody. Satanista rovněž nesmí zapomínat na odpovědnost, která je s tímto myšlením spjata.
Jaká je rovnost mezi satanisty?
Všichni členové P.CH. C.S., muži i ženy, se považují za rovnoprávné, ať je jejich společenské postavení jakékoli, ať zastávají v Chrámu jakoukoli funkci. Když jsou společně v Templu, jsou si všichni rovni, mají stejná práva, ale také stejné povinnosti.
Kněží P.CH. C.S., stejně jako další členové, kteří se zavázali k aktivní práci v v tomto ohledu navíc podléhají zcela konkrétním pravidlům, o kterých jsme se již na jiném místě podrobněji zmiňovali.
Každý satanista se v Templu může vyjadřovat svobodně a otevřeně, přitom má jistotu, že mu budou ostatní pozorně poslouchat a přemýšlet o tom, co řekl. Základem rovnosti je to, že se každý dobrovolně vzdá všech svých předsudků. Čehož může být dosaženo pouze za zvlášť vytvořených podmínek a v úzkém kruhu přátel, nikoli mezi nenávistí a závistí se žeroucími lidmi.
Jak satanista chápe bratrství?
Každý je chápe individuálně.
Jak satanista chápe toleranci?
Satanista by měl být tolerantní a respektovat ostatní potud, pokud oni respektují jeho. Řídí se heslem : "Oko za oko, zub za zub."
Základní satanská pravidla chování (11 Satanských Zákonů Země)
- Neuděluj své rady nebo názory, pokud o to nejsi požádán.
- Nevykládej své problémy ostatním, pokud si nejsi jistý, že tě chtějí naslouchat.
- Jestliže vejdeš do cizího příbytku, dej najevo respekt, nebo tam nechoď.
- Když tě host v tvém příbytku obtěžuje, nalož s ním tvrdě a nemilosrdně.
- Nedomáhej se sexuálního sblížení, pokud si k tomu od partnera nedostal signál.
- Neber si, nic co ti nepatří, kromě případu, kdy je to břemeno pro druhou osobu, a ona pak vydechne ulehčením.
- Uznávej sílu magie, pokud ji úspěšně využíváš k naplnění svých tužeb. Jestliže popřeš sílu magie, potom co jsi ji s úspěchem použil, ztratíš vše, čeho si díky ní dosáhl.
- Nestěžuj si na nic, co se tě přímo netýká.
- Neubližuj malým dětem.
- Nezabíjej zvířata, pokud nezaútočí nebo pokud je nepotřebuješ pro svou potravu (satanisté rovněž zavrhují rituální obětování zvířat).
- Jestliže se procházíš v otevřené krajině, nikoho neobtěžuj. Jestliže bude někdo obtěžovat tebe, vyzvi jej, aby přestal. Pokud nepřestane, znič jej.
Musí satanista skládat přísahu?
Není známo, že by v moderně pojatém satanismu bylo nutné skládat přísahu. Ta je v případě iniciačního obřadu pouze symbolická. V dávné minulosti se snad skládala z bezpečnostních důvodů. Do P.CH. C.S. vstupuje každý dobrovolně (donucování a přemlouvání k vstupu je nepřípustné), bez nutnosti nějaké víry, může tak formálně legitimizovat svůj nesouhlas s převládajícím pokrytectvím v této společnosti a tím projevit svou podporu a uznání, aniž by se aktivně podílel na práci jeskyně.
Jak satanista rozpozná jiného satanistu?
Satanista se chová jistým osobitým způsobem, problémy řeší jemu blízkou metodou, což jiný satanista snadno rozpozná. Kromě toho většinu satanistů identifikují symboly bafometa či obráceného kříže. Pro nezasvěceného člověka bude satanista ne vždy zcela pochopitelným, tento problém vyřeší pouze tím, že se stane sám satanistou. Všeobecně však platí, že se členové podzemní elity na první pohled příliš neliší od ostatních úspěšných lidí.
Jaké jsou vztahy mezi satanisty a laiky?
Různé. Protože se většina členů P.CH. C.S. nerealizuje pouze v satanismu, ale i v jiných oblastech, je pochopitelné, že se zde setkává s lidmi nezasvěcenými, kteří o satanismus nemají zájem, nebo o něm ani neslyšeli. Členové P.CH. C.S. nepatří k lidem, kteří by své názory někomu vnucovali. Setkají-li se ale se zájmem u dostatečně inteligentního člověka, jsou ochotni s ním na dané téma nejen diskutovat, ale i poskytnout podrobnější informace o této problematice.
Proč se stát členem P.CH. C.S.?
Každý uchazeč o členství v P.CH. C.S. by si měl uvědomit, že pokud bude přijat, neznamená to, že tím završí svou životní dráhu satanisty! Právě naopak. P.CH. C.S. mu poskytuje možnost sebeidentifikace. Na základě své příslušnosti k podzemní elitě tak získá přístup k jinak těžko dostupným materiálům a v případě zájmu o konkrétní práci na poli filosofickém či magickém bude mít příležitost osobně se setkávat a spolupracovat s lidmi naladěnými na jemu blízký myšlenkový proud. Nemůže však očekávat, že ho někdo bude vodit za ručičku, neboť při přijímání nových adeptů je především kladen důraz na individualitu osobnosti a schopnost seberealizace. Proto je jen a jen na něm, jak bude po svém přijetí, potažmo po své první iniciaci v Templu, se svým životem nakládat. Pokud by se chtěl stát satanistou jen proto, aby se někam začlenil, či z toho důvodu, aby mohl ohromovat své okolí, neměl by se o vstup do P.CH. C.S. raději ani pokoušet. První Česko-Slovenský Chrám Církve Satanovy není žádným útočištěm pro životní ztroskotance a nemá zájem ani o pozéry či hlupáky. Je třeba ještě dodat, že jsme se během naší činnosti setkali se spoustou lidí, kteří se o členství v P.CH. C.S. nikdy nepokoušeli a přesto žijí v naprostém souladu s naší životní filosofií. Je tedy patrné, že ne každý satanista musí být nutně členem P.CH. C.S.. Toto rozhodnutí je jedním ze základních práv svobodného člověka, a proto musí být ponecháno na uvážení každého jednotlivce.
Jak se stát satanistou?
Satanistou se člověk určitě nestane přes noc. Je to pozvolný proces sebepoznávání, který se sebou přináší sice nevšední, přesto však realistický a kritický pohled na svět. Omylem mnoha lidí je představa, že satanista podporuje a šíří zlo a anarchii. Neuvědomují si, nebo si mnohdy ani nechtějí uvědomit, že satanský protest není namířen proti společnosti, nýbrž proti hlouposti, pokrytectví a přetvářce, která je v lidech po několika staletích křesťanské nadvlády zakořeněna. Satanista říká jasné ne všem, kteří se snaží potlačit vše, co je v člověku důstojné a přirozené. Hledáte-li tedy měřítko, podle kterého byste měli určit, co je podstatou satanismu a jak se satanistou stát, nezbývá nám nic jiného, něž Vám doporučit, abyste se řídili pokyny své přirozenosti a dělali jen to, co je Vaší skutečnou vůlí, a ne to, co se od Vás očekává.
Co mají dělat zájemci, kteří neznají žádného satanistu?
Ti, co neznají žádného satanistu a mají o satanismus skutečný zájem, by si o něm měli vyhledat a následně prostudovat veškerou dostupnou literaturu. A to nejen tu, která satanismus popisuje v příznivém světle. Pro dosažení objektivního náhledu je vždy nutné znát i všechny námitky našich oponentů. Jedině tak totiž můžete získat ucelenou představu. Jsme přesvědčeni, že skuteční zájemci o filosofický směr, který A.S.LaVey v sedmdesátých letech minulého století nastínil, si k nám jistě sami najdou cestu.
Jaké podmínky je nutno splnit k členství v P.CH. C.S.?
Zájemce o vstup do P.CH. C.S. musí být starší 18 let se schopností samostatně myslet a měl by být schopen se seberealizovat. Mezi stěžejní myšlenky satanské filosofie patří mimo jiné i kvalitně řízený egoismus. Máte-li tedy tyto předpoklady a cítíte v sobě potřebu stát se plnohodnotným členem P.CH. C.S. či jiným způsobem podpořit naši činnost, učiňte tak.
Existuje čekací doba pro přijetí do P.CH. C.S.?
Ano. Jak jste si již jistě všimli, z výše uvedených stupňů zasvěcení (viz otázka 14) je patrné, že uchazeč se právoplatným členem P.CH. C.S. nemůže stát hned. Musí projít určitou zkušební lhůtou a osvědčit své kvality. Při zkoušce, která přijetí do P.CH. C.S. předchází, musí také prokázat znalosti historie P.CH. C.S. a principů filosofie satanismu. Tato zkouška není formalitou a uchazeč s nedostatečnými znalostmi nebývá přijat. Zjevné psychopaty, pokud takoví lidé projeví o členství v P.CH. C.S. zájem, není třeba odmítat, protože při přijímacím pohovoru zpravidla sami pochopí, že se obrátili na špatnou adresu.
Je možné vystoupit z P.CH. C.S.?
Ano.
zdroj : empty-skull.blog.cz
Satanské Symboly
Satanské Symboly
PENTASUTRA
PENTAGRAMMNON
SATANSKÝ HEXAGRAM
SATANSKÝ HEPTAGRAM
BAFOMET=/DRACOMET/
SATANAGRAM
Co je satanský symbol?
Satanská symbolika, stejně jako symbolika ostatní, vychází z prvotních mýtů a sahá do dávné minulosti. Symbol není jenom prostředek, jak zástupně pojmenovat danou ideu, ale pomocí symbolu lze proniknout k její vnitřní podstatě. Mezi nejznámější symboly spojované se satanismem patří především symbol bafometu a obráceného kříže, popřípadě převrácená hvězda pentagramu.
Jaký je význam satanských symbolů?
Satanské symboly jsou vyjádřením určitých archeotypů, popřípadě negací křesťanských hodnot.
- Symbol bafometa : Ve své čisté podobě zachycuje pentagram lidskou postavu v pěticípé hvězdě : tři vrcholy nahoře, dva směřující dolů - které symbolizují duchovní založení člověka. V satanismu se pentagram též užívá, ale jelikož satanismus představuje spíše tělesné pudy člověka, čili protiklad duchovní stránky, užívá se převrácený - tím dokonale odpovídá hlavě kozla. Rohy, představující dualitu, jsou vzdorně vztyčené kupředu, další tři cípy směřující dolů symbolizují popření svaté trojice. Hebrejské znaky ve vnějším kruhu symbolu pochází z magického učení kabaly, dávají slovo Leviathan, had z vodní propasti ztotožňovaný se Satanem či s Velkým Cthulhu. Tyto znaky odpovídají pěti vrcholům obrácené hvězdy.
- Pentagram : Jak již bylo výše uvedeno, hvězda pentagramu, která se užívaná např. v magii, je symbolem makrokosmu, duchovní podstaty člověka. V satanské magii se rovněž používá pentagram, protože se ale praktikující satanští mágové, narozdíl od svých "bíle oděných bratří", věnují magii spíše proto, že tím sledují osobní cíle a vlastní prospěch, obrací tuto hvězdu pentagramu o 180o. Ta pak vyjadřuje materiální založení člověka.
- Obrácený kříž : Kříž jako takový zná lidstvo od nepaměti. Tento symbol není vyjádřením jedné, nýbrž mnoha idejí (čtyři živly; čtyři světové strany; rozcestí, na kterém se jednou ocitne každý adept, ...).
Z historie známe mnoho různých křížů, které vyjadřují konkrétní ideje. V případě obráceného kříže se jedná mimo jiné i o odmítnutí všech křesťanských hodnot, které potlačují lidskou přirozenost. Někdy je vnímán i jako novopohanský symbol.
Jaký je původ satanských symbolů?
Jejich původ je nejasný. Jak bylo již výše uvedeno, některé z nich jsou vyjádřením protestu proti křesťanským dogmatům. Protože však i křesťanství většinu svých symbolů pouze převzalo, nelze je tedy chápat jen jako pouhé vyjádření protestu. Mnoho satanských symbolů (např. znamení rohů) souvisí s pohanstvím. V něm by se dal také spatřovat původ většiny z nich.
Proč pracovat se symboly?
Každý symbol, ať už je jakýkoli, působí zcela specifickým způsobem na lidskou mysl. Je vyjádřením konkrétní ideje a zrcadlí v sobě její skutečnou podstatu. Z těchto důvodů se symbolů užívá pokaždé, je-li nezbytné takovou ideu vyjádřit jediným gestem či obrazem. Člověk, který zná tajemství symbolů, mu porozumí, i kdyby ho před ním učinil cizinec mluvící jemu neznámým jazykem. Je zajímavé, že stejné symboly jen s malými obměnami se objevují nezávisle na sobě na celém světě (což nelze považovat za náhodu). Zkušený adept znalý magie se dokáže za pomocí symbolů naladit na stejný myšlenkový proud, který je užíván ostatními stejně smýšlejícími adepty, díky čemuž může znásobit účinnost svého rituálu.
zdroj : empty-skull.blog.cz
PENTASUTRA
PENTAGRAMMNON
SATANSKÝ HEXAGRAM
SATANSKÝ HEPTAGRAM
BAFOMET=/DRACOMET/
SATANAGRAM
Co je satanský symbol?
Satanská symbolika, stejně jako symbolika ostatní, vychází z prvotních mýtů a sahá do dávné minulosti. Symbol není jenom prostředek, jak zástupně pojmenovat danou ideu, ale pomocí symbolu lze proniknout k její vnitřní podstatě. Mezi nejznámější symboly spojované se satanismem patří především symbol bafometu a obráceného kříže, popřípadě převrácená hvězda pentagramu.
Jaký je význam satanských symbolů?
Satanské symboly jsou vyjádřením určitých archeotypů, popřípadě negací křesťanských hodnot.
- Symbol bafometa : Ve své čisté podobě zachycuje pentagram lidskou postavu v pěticípé hvězdě : tři vrcholy nahoře, dva směřující dolů - které symbolizují duchovní založení člověka. V satanismu se pentagram též užívá, ale jelikož satanismus představuje spíše tělesné pudy člověka, čili protiklad duchovní stránky, užívá se převrácený - tím dokonale odpovídá hlavě kozla. Rohy, představující dualitu, jsou vzdorně vztyčené kupředu, další tři cípy směřující dolů symbolizují popření svaté trojice. Hebrejské znaky ve vnějším kruhu symbolu pochází z magického učení kabaly, dávají slovo Leviathan, had z vodní propasti ztotožňovaný se Satanem či s Velkým Cthulhu. Tyto znaky odpovídají pěti vrcholům obrácené hvězdy.
- Pentagram : Jak již bylo výše uvedeno, hvězda pentagramu, která se užívaná např. v magii, je symbolem makrokosmu, duchovní podstaty člověka. V satanské magii se rovněž používá pentagram, protože se ale praktikující satanští mágové, narozdíl od svých "bíle oděných bratří", věnují magii spíše proto, že tím sledují osobní cíle a vlastní prospěch, obrací tuto hvězdu pentagramu o 180o. Ta pak vyjadřuje materiální založení člověka.
- Obrácený kříž : Kříž jako takový zná lidstvo od nepaměti. Tento symbol není vyjádřením jedné, nýbrž mnoha idejí (čtyři živly; čtyři světové strany; rozcestí, na kterém se jednou ocitne každý adept, ...).
Z historie známe mnoho různých křížů, které vyjadřují konkrétní ideje. V případě obráceného kříže se jedná mimo jiné i o odmítnutí všech křesťanských hodnot, které potlačují lidskou přirozenost. Někdy je vnímán i jako novopohanský symbol.
Jaký je původ satanských symbolů?
Jejich původ je nejasný. Jak bylo již výše uvedeno, některé z nich jsou vyjádřením protestu proti křesťanským dogmatům. Protože však i křesťanství většinu svých symbolů pouze převzalo, nelze je tedy chápat jen jako pouhé vyjádření protestu. Mnoho satanských symbolů (např. znamení rohů) souvisí s pohanstvím. V něm by se dal také spatřovat původ většiny z nich.
Proč pracovat se symboly?
Každý symbol, ať už je jakýkoli, působí zcela specifickým způsobem na lidskou mysl. Je vyjádřením konkrétní ideje a zrcadlí v sobě její skutečnou podstatu. Z těchto důvodů se symbolů užívá pokaždé, je-li nezbytné takovou ideu vyjádřit jediným gestem či obrazem. Člověk, který zná tajemství symbolů, mu porozumí, i kdyby ho před ním učinil cizinec mluvící jemu neznámým jazykem. Je zajímavé, že stejné symboly jen s malými obměnami se objevují nezávisle na sobě na celém světě (což nelze považovat za náhodu). Zkušený adept znalý magie se dokáže za pomocí symbolů naladit na stejný myšlenkový proud, který je užíván ostatními stejně smýšlejícími adepty, díky čemuž může znásobit účinnost svého rituálu.
zdroj : empty-skull.blog.cz
Pápež Benedikt XVI.: Peklo existuje!
Pápež Benedikt XVI.: Peklo existuje!
RÍM - Pápež Benedikt XVI. opäť zaujal. Vyhlásil totiž, že každý hriešnik musí za zlé skutky pykať, a preto zhorí vo večnom ohni. Peklo podľa hlavy katolíckej cirkvi nie je náboženskou poverou. Je to realita, ktorá sa týka každého z nás.
Moderní ľudia zabudli na to, že za svoje činy nesú podľa pápeža aj následky. A to vrátane veriacich. Tí si falošne nahovárajú, že peklo je len výplodom fantázie, symbolom a poverou. „Peklo skutočne existuje a je večné. Hriešnici riskujú, že dosiahnu večné zatratenie,“ povedal podľa britského denníka The Times.
Aj keď sa o ňom stále nehovorí, neznamená to, že nie je. Ešte ako kardinál vyhlásil, že odpustenie hriechu je jedným zo základov katolíckej viery. Veriaci však musia svoje skutky podľa Benedikta XVI. aj oľutovať. Náboženstvo dáva ľuďom slobodu. „Či prijmú spasenie a kresťanskú vieru, ktorá nie je pre nikoho prikázaná, alebo podľahnú hriechom a večnému peklu,“ uzavrel Svätý Otec.
Zdroj: Nový Čas
RÍM - Pápež Benedikt XVI. opäť zaujal. Vyhlásil totiž, že každý hriešnik musí za zlé skutky pykať, a preto zhorí vo večnom ohni. Peklo podľa hlavy katolíckej cirkvi nie je náboženskou poverou. Je to realita, ktorá sa týka každého z nás.
Moderní ľudia zabudli na to, že za svoje činy nesú podľa pápeža aj následky. A to vrátane veriacich. Tí si falošne nahovárajú, že peklo je len výplodom fantázie, symbolom a poverou. „Peklo skutočne existuje a je večné. Hriešnici riskujú, že dosiahnu večné zatratenie,“ povedal podľa britského denníka The Times.
Aj keď sa o ňom stále nehovorí, neznamená to, že nie je. Ešte ako kardinál vyhlásil, že odpustenie hriechu je jedným zo základov katolíckej viery. Veriaci však musia svoje skutky podľa Benedikta XVI. aj oľutovať. Náboženstvo dáva ľuďom slobodu. „Či prijmú spasenie a kresťanskú vieru, ktorá nie je pre nikoho prikázaná, alebo podľahnú hriechom a večnému peklu,“ uzavrel Svätý Otec.
Zdroj: Nový Čas
ČO JE SILVOVA METÓDA KONTROLY MYSLE?
ČO JE SILVOVA METÓDA KONTROLY MYSLE?
Koho by nezaujali nasledujúce slová a sľuby: "Okamžité zmiernenie stresu prostredníctvom relaxácie; stačí iba preprogramovať vašu myseľ a zo svojho života odstránite väčšinu problémov. Pomocou tejto dynamickej techniky cvičenia môžete objaviť tvorivé riešenia problémov a rozhodovania. Vynikajúce komunikačné metódy vám pomôžu nájsť správny spôsob na to, aby vám nielen všetci celkom jasne rozumeli, ale aby ste dokázali ostatných aj presvedčiť. Budete nielen lepšie vychádzať so svojím okolím, ale dosiahnete aj neobyčajné úspechy."
Silvova metóda kontroly mysle (SMKM) bola založená José Silvom (otec Mexičan, matka Američanka). Jej cieľom je pomôcť ľuďom rozšíriť ich vlastné sily a vedomie, aby mohli lepšie riešiť svoje každodenné problémy. José Silva nikdy nechodil do školy, a predsa prednáša na svetových univerzitách. Tvrdí, že takmer každý človek je geniálny. Stačí len túto genialitu v sebe prebudiť.
Podľa zakladateľa táto metóda predstavuje ďalšiu fázu ľudskej evolúcie na našej planéte. Asi 8 miliónov ľudí z celého sveta vrátane známych hviezd a osobností absolvovalo SMKM. Veľa z nich sa počas výučby napojilo na svojich osobných duchovných radcov. Absolventi založili celý rad ďalších seminárov hnutia Nového veku, ako sú EST/The Forum (Werner Erhard) a Dynamika mysle (Alex Everett).
José Silva o sebe hovorí, že je kresťan (je rímsky katolík) a zdôrazňuje, že jeho metóda je v súlade s kresťanskou vierou a vyznaním. Avšak jeho minulosť je spojená so špiritizmom, médiami, hypnózou, rosekruciánstvom a inými okultnými javmi, ktoré spochybňujú jeho kresťanstvo. J. Silva hovorí, že veštecké schopnosti mal už od detstva a sám priznáva, že táto metóda kontroly mysle vznikla za pomoci osobných duchovných radcov. Silvovo špiritistické pozadie ako zakladateľa SMKM je očividné. On sám priznáva, že nejde o kresťanskú organizáciu, ale rozhodne popiera, že ide o okultnú metódu. Súčasne pripúšťa, že sa pokúša rozvinúť schopnosti ľudí tak, aby každému umožnil spojenie s osobnými vnútornými radcami čiže "duchovnými učiteľmi". Tvrdí, že sa neodvoláva na žiadnu teológiu. ale súčasne zastáva výrazný svetonázor, ktorý rozhodne nie je kresťanský. Základné motto študentov Silvovej metódy pochádza z delftskej veštiarne: Poznaj sám seba a budeš poznať svety aj bohov. Program sa vraj nesnaží zmeniť vašu filozofiu ani vaše náboženské presvedčenie.
Silva verí, že všetci ľudia môžu riešiť svoje problémy sami a vstúpiť do nového tisícročia s využitím osobných psychických síl. Sám zdôrazňuje, že sa ľudia nemajú spoliehať na zástupnú smrť Pána Ježiša Krista za odpustenie osobných hriechov, ale sa majú naučiť odpúšťať hriechy samým sebe. Hovorí: "Ak budeme premýšľať o Kristovi alebo zastávať názor, že Kristus musí vstúpiť do nášho srdca, aby nás očistil svojou krvou v nádeji, že nás spasí, potom si uvedomme, že naša nádej na spásu je iba ilúzia. Ježiš nikdy nepovedal, že jeho krv človeka spasí. Nepovedal nič ani o spasení tých, ktorí ho prijmú do svojho srdca; to hovoria iba nedeľní kazatelia. Je zvláštne veriť sľubom, že krv osoby ukrižovanej pred dvetisíc rokmi môže niekoho očistiť. Ako sa môže niekto znova narodiť, keď ešte neumrel? Kazatelia celé storočia očakávajú druhý príchod Krista a vyučujú o tom. Ja sa odvažujem povedať, že to tak nie je." Namiesto toho Silva učí, že Ježiš Kristus v skutočnosti zdôrazňoval vstup do neba v stave alfa mozgovej aktivity prostredníctvom jeho metódy.
Silva odmieta aj koncept Božstva Pána Ježiša Krista a dodáva, že "skutočná podstata Kristovej osoby a Božstva nie je vlastne dôležitá: či bol súčasťou Božstva, unikátny Syn Boží alebo vysoko pokročilý avatar s rovnakou svätosťou, akú máme my všetci, nie je také podstatné ako skutočnosť, že bol vyslaný s veľmi dôležitým poslaním: napraviť chybný vývoj ľudstva, ktorý nedovoľuje celé využitie pravej hemisféry mozgu..." Rabín Ježiš je syn Boží. My sme tiež synmi rovnakého Boha, ešte však nie sme takí vyvinutí ako rabín Ježiš, ale aj napriek tomu sme synovia Boží. Sám Silva verí, že bude jedného dňa väčší ako Ježiš.
Silvova metóda vraj môže človeku "pomôcť" zmeniť jeho zmýšľanie, jeho postoje. Robí sa to tak, že jedinec vo svojej mysli znova vytvorí svoj život podľa svojho priania. Je to tzv. zložená skúsenosť. Silva vo svojej knihe píše: "Zmyslom zloženej skúsenosti je vytvoriť umelú situáciu, ktorá by bola natoľko detailná, aby ju myseľ prijala ako skutočnosť. Preto sa zakladá ako spomienka - aby sa vám podarilo oklamať myseľ, a tak prekonať svoje obmedzujúce presvedčenia a rozšíriť svoje zóny pohodlia. Len tak dosiahnete v budúcnosti svoje ciele."
Môžeme sa pýtať: Aký má zmysel klamať myseľ? Azda človek žije len preto, aby rozširoval zónu svojho pohodlia? Človek má večný smäd. Neustále sa snaží niečo nájsť, čím by ho utíšil. Úľavu hľadá v kráse medziľudských vzťahov a v zlepšení prostredia, v ktorom žije. Nič z toho však nikomu nenahradí večný a skutočný prameň - Ježiša (Ján 7: 38).
Poviete si, že mať rád ľudí a chcieť pekné veci nie je predsa nič zlé. Máte pravdu, nie je to zlé, ale blahobyt sám osebe neprinesie spokojnosť; večný ľudský smäd neuhasí. Každý, kto si myslí, že v blahobyte je kľúč k šťastiu, klame samého seba. Tak ako každé učenie Nového veku aj Silvova metóda nám nahovára, že stačí zmeniť svoj pohľad na svet. A ešte väčšou lžou je myšlienka, ktorá hovorí, že zmenou nášho postoja, našej mienky o skutočnosti budeme spokojnejší.
V Českej republike prešlo kurzami Silvovej metódy viac ako šesťtisíc ľudí a stále pribúdajú noví záujemcovia. Kurzov je niekoľko; základný kurz relaxácie je určený pre deti od 7 do 12 rokov a pre dospelých od 13 rokov hore. Trvá 48 hodín. Ultra kurz, postgraduálny kurz a ďalšie špecializované semináre sa zaoberajú špecifickými oblasťami života. Medzi ne patria kurzy kontroly ovládania spánku, prebudenia sa, bdenia, snov, bolestí hlavy, stresu, zlepšenia pamäti, kontrola telesnej váhy, odnaučenie sa rôznym zlozvykom, ba môžete vyhrať aj v lotérii! Cena za jednotlivé kurzy sa pohybuje okolo niekoľkých tisíc - takýto príjem je istejší ako výhra v lotérii. A pán Silva ako správny podnikateľ s ľudskou dôverou (viac ako 8 miliónov ľudí) sa osobne prišiel pozrieť na svojich žiačikov do pražskej Lucerny. Našinci rýchlo a bez zaváhania vyprázdnia svoje vrecká komukoľvek, kto vie svoj um a tovar predať.
*The Facts on the Mind Sciences, John Ankenberg; Pomýlení, Ing. Jana Hrdá a Dagmar Groslichtová; Reflex č.52/95
Koho by nezaujali nasledujúce slová a sľuby: "Okamžité zmiernenie stresu prostredníctvom relaxácie; stačí iba preprogramovať vašu myseľ a zo svojho života odstránite väčšinu problémov. Pomocou tejto dynamickej techniky cvičenia môžete objaviť tvorivé riešenia problémov a rozhodovania. Vynikajúce komunikačné metódy vám pomôžu nájsť správny spôsob na to, aby vám nielen všetci celkom jasne rozumeli, ale aby ste dokázali ostatných aj presvedčiť. Budete nielen lepšie vychádzať so svojím okolím, ale dosiahnete aj neobyčajné úspechy."
Silvova metóda kontroly mysle (SMKM) bola založená José Silvom (otec Mexičan, matka Američanka). Jej cieľom je pomôcť ľuďom rozšíriť ich vlastné sily a vedomie, aby mohli lepšie riešiť svoje každodenné problémy. José Silva nikdy nechodil do školy, a predsa prednáša na svetových univerzitách. Tvrdí, že takmer každý človek je geniálny. Stačí len túto genialitu v sebe prebudiť.
Podľa zakladateľa táto metóda predstavuje ďalšiu fázu ľudskej evolúcie na našej planéte. Asi 8 miliónov ľudí z celého sveta vrátane známych hviezd a osobností absolvovalo SMKM. Veľa z nich sa počas výučby napojilo na svojich osobných duchovných radcov. Absolventi založili celý rad ďalších seminárov hnutia Nového veku, ako sú EST/The Forum (Werner Erhard) a Dynamika mysle (Alex Everett).
José Silva o sebe hovorí, že je kresťan (je rímsky katolík) a zdôrazňuje, že jeho metóda je v súlade s kresťanskou vierou a vyznaním. Avšak jeho minulosť je spojená so špiritizmom, médiami, hypnózou, rosekruciánstvom a inými okultnými javmi, ktoré spochybňujú jeho kresťanstvo. J. Silva hovorí, že veštecké schopnosti mal už od detstva a sám priznáva, že táto metóda kontroly mysle vznikla za pomoci osobných duchovných radcov. Silvovo špiritistické pozadie ako zakladateľa SMKM je očividné. On sám priznáva, že nejde o kresťanskú organizáciu, ale rozhodne popiera, že ide o okultnú metódu. Súčasne pripúšťa, že sa pokúša rozvinúť schopnosti ľudí tak, aby každému umožnil spojenie s osobnými vnútornými radcami čiže "duchovnými učiteľmi". Tvrdí, že sa neodvoláva na žiadnu teológiu. ale súčasne zastáva výrazný svetonázor, ktorý rozhodne nie je kresťanský. Základné motto študentov Silvovej metódy pochádza z delftskej veštiarne: Poznaj sám seba a budeš poznať svety aj bohov. Program sa vraj nesnaží zmeniť vašu filozofiu ani vaše náboženské presvedčenie.
Silva verí, že všetci ľudia môžu riešiť svoje problémy sami a vstúpiť do nového tisícročia s využitím osobných psychických síl. Sám zdôrazňuje, že sa ľudia nemajú spoliehať na zástupnú smrť Pána Ježiša Krista za odpustenie osobných hriechov, ale sa majú naučiť odpúšťať hriechy samým sebe. Hovorí: "Ak budeme premýšľať o Kristovi alebo zastávať názor, že Kristus musí vstúpiť do nášho srdca, aby nás očistil svojou krvou v nádeji, že nás spasí, potom si uvedomme, že naša nádej na spásu je iba ilúzia. Ježiš nikdy nepovedal, že jeho krv človeka spasí. Nepovedal nič ani o spasení tých, ktorí ho prijmú do svojho srdca; to hovoria iba nedeľní kazatelia. Je zvláštne veriť sľubom, že krv osoby ukrižovanej pred dvetisíc rokmi môže niekoho očistiť. Ako sa môže niekto znova narodiť, keď ešte neumrel? Kazatelia celé storočia očakávajú druhý príchod Krista a vyučujú o tom. Ja sa odvažujem povedať, že to tak nie je." Namiesto toho Silva učí, že Ježiš Kristus v skutočnosti zdôrazňoval vstup do neba v stave alfa mozgovej aktivity prostredníctvom jeho metódy.
Silva odmieta aj koncept Božstva Pána Ježiša Krista a dodáva, že "skutočná podstata Kristovej osoby a Božstva nie je vlastne dôležitá: či bol súčasťou Božstva, unikátny Syn Boží alebo vysoko pokročilý avatar s rovnakou svätosťou, akú máme my všetci, nie je také podstatné ako skutočnosť, že bol vyslaný s veľmi dôležitým poslaním: napraviť chybný vývoj ľudstva, ktorý nedovoľuje celé využitie pravej hemisféry mozgu..." Rabín Ježiš je syn Boží. My sme tiež synmi rovnakého Boha, ešte však nie sme takí vyvinutí ako rabín Ježiš, ale aj napriek tomu sme synovia Boží. Sám Silva verí, že bude jedného dňa väčší ako Ježiš.
Silvova metóda vraj môže človeku "pomôcť" zmeniť jeho zmýšľanie, jeho postoje. Robí sa to tak, že jedinec vo svojej mysli znova vytvorí svoj život podľa svojho priania. Je to tzv. zložená skúsenosť. Silva vo svojej knihe píše: "Zmyslom zloženej skúsenosti je vytvoriť umelú situáciu, ktorá by bola natoľko detailná, aby ju myseľ prijala ako skutočnosť. Preto sa zakladá ako spomienka - aby sa vám podarilo oklamať myseľ, a tak prekonať svoje obmedzujúce presvedčenia a rozšíriť svoje zóny pohodlia. Len tak dosiahnete v budúcnosti svoje ciele."
Môžeme sa pýtať: Aký má zmysel klamať myseľ? Azda človek žije len preto, aby rozširoval zónu svojho pohodlia? Človek má večný smäd. Neustále sa snaží niečo nájsť, čím by ho utíšil. Úľavu hľadá v kráse medziľudských vzťahov a v zlepšení prostredia, v ktorom žije. Nič z toho však nikomu nenahradí večný a skutočný prameň - Ježiša (Ján 7: 38).
Poviete si, že mať rád ľudí a chcieť pekné veci nie je predsa nič zlé. Máte pravdu, nie je to zlé, ale blahobyt sám osebe neprinesie spokojnosť; večný ľudský smäd neuhasí. Každý, kto si myslí, že v blahobyte je kľúč k šťastiu, klame samého seba. Tak ako každé učenie Nového veku aj Silvova metóda nám nahovára, že stačí zmeniť svoj pohľad na svet. A ešte väčšou lžou je myšlienka, ktorá hovorí, že zmenou nášho postoja, našej mienky o skutočnosti budeme spokojnejší.
V Českej republike prešlo kurzami Silvovej metódy viac ako šesťtisíc ľudí a stále pribúdajú noví záujemcovia. Kurzov je niekoľko; základný kurz relaxácie je určený pre deti od 7 do 12 rokov a pre dospelých od 13 rokov hore. Trvá 48 hodín. Ultra kurz, postgraduálny kurz a ďalšie špecializované semináre sa zaoberajú špecifickými oblasťami života. Medzi ne patria kurzy kontroly ovládania spánku, prebudenia sa, bdenia, snov, bolestí hlavy, stresu, zlepšenia pamäti, kontrola telesnej váhy, odnaučenie sa rôznym zlozvykom, ba môžete vyhrať aj v lotérii! Cena za jednotlivé kurzy sa pohybuje okolo niekoľkých tisíc - takýto príjem je istejší ako výhra v lotérii. A pán Silva ako správny podnikateľ s ľudskou dôverou (viac ako 8 miliónov ľudí) sa osobne prišiel pozrieť na svojich žiačikov do pražskej Lucerny. Našinci rýchlo a bez zaváhania vyprázdnia svoje vrecká komukoľvek, kto vie svoj um a tovar predať.
*The Facts on the Mind Sciences, John Ankenberg; Pomýlení, Ing. Jana Hrdá a Dagmar Groslichtová; Reflex č.52/95
Tajomstvo Venuše
Tajomstvo Venuše
Dr. Immanuel Velikovski ako prvý upozornil vedeckú verejnosť, že staroveké dokumenty, okrem iného, presne popisujú, ako planéta Venuša - bývalá kométa vyzerá... Popis Venuše neskôr bezo zvyšku potvrdili vesmírne sondy a väčšina jeho tvrdení o zákonitostiach v pohybe nebeských telies v slnečnom systéme sa medzitým potvrdila tiež. V roku 1963 Mariner II. zistil, že Venuša je naozaj veľmi horúca a jej atmosféra presne zodpovedá zloženiu bývalej kométy, ako to popisujú staroveké texty. A neskôr sa potvrdili aj iné údaje a fakty, ktoré obrátili naruby pekne zaškatuľkované teórie modernej vedy.
Venuša vytvára každých osem rokov na svojej dráhe po oblohe dokonalú hviezdu keď sa uberá direktívnym smerom ale aj menej dokonalú hviezdu, keď sa uberá retrográdnym smerom. Staroveké národy (ich kňazov-astrológov) tento úkaz natoľko prekvapoval, že Venušu a jej pentagram povýšili na symbol dokonalosti, krásy, harmónie a kult tela i cyklických vlastností pohlavnej lásky. Zároveň znázorňuje vládu človeka nad prírodou prostredníctvom piatich zmyslov. Napríklad Gréci na počesť čarovnej Venuše a jej osemročného cyklu začali organizovať olympijské hry. Dnes si už len málokto uvedomuje, že aj novoveké olympijské hry sa konajú každé štyri roky a riadia sa dodnes polovičným cyklom planéty Venuše. A ešte menej ľudí vie, že päť cípa hviezda sa takmer stala oficiálnym olympijským znakom, ktorý bol zmenený na poslednú chvíľu. Hviezdu nahradilo päť prelínajúcich sa kruhov, ktoré lepšie vystihujú celistvosť, dokonalosť a harmóniu ako hlavné vlastnosti športových hier z piatich kontinentov.
Pentagram však súvisí aj so symbolom diabla – a to práve v obdobiach, keď je Venuša retrográdna. Ide o zvrátený symbol, keď človek nevládne svojim zmyslom, ale jeho zmysly sú pudovo ovládané satanom (viď päť cípe hviezdy boľševikov-komunistov a ich vyčíňanie od roku 1917... V období retrográdnej Venuše tiež nastávajú celosvetové problémy v diplomacii).
Pôvodný ženský význam tohto symbolu sa síce zachoval, no výklad samotného symbolu bol v priebehu tisícročí prekrútený na základe biblického príbehu, resp. hriechu, ktorého sa dopustila Eva s hadom a s Adamom.
Pentagram Venuše je predkresťanský symbol, ktorý súvisí s uctievaním prírody. Staré národy rozdeľovali svet na dve polovice - mužskú a ženskú. Ich bohovia a bohyne udržiavali rovnováhu moci, ktorú tvorí Jin a Jang. Keď boli muži a ženy v rovnováhe, na svete vraj vládol súlad a keď neboli v rovnováhe, vládol chaos. Venuša predstavuje ženskú polovicu všetkého jestvujúceho, ktorú náboženskí historici nazývajú aj posvätné ženstvo alebo jednoducho božská bohyňa.
Pentagram symbolizuje bohyňu ženskej pohlavnej lásky a krásy. Prvé náboženstvá boli založené na tomto božskom poriadku prírody. Bohyňa Venuša a planéta Venuša boli jedno a to isté. Táto bohyňa mala svoje miesto na nočnej oblohe a bola známa pod rozličnými menami - Východná hviezda, Ištara, Astarte, Afrodita, Venuša..., všetky jej prívlastky mien súviseli vždy so ženstvom, prírodou a matkou Zemou.
Predstava ženy ako nositeľky života bola teda základom starovekého náboženstva a narodenie dieťaťa bolo mystickou a silnou skutočnosťou. Moc ženy a jej schopnosť plodiť život sa kedysi považovala za posvätnú, no stala sa hrozbou pre nastupujúcu, z prevažnej časti mužskú cirkev. Kresťanská filozofia sa bohužiaľ, rozhodla ignorovať biologické pravdy. Jediným tvorcom urobila muža a spreneverila sa tak voči ženskej tvorivej moci. Kult bohýň a ženy zanikol po víťazstve kresťanstva, až na jedinú výnimku – „nepoškvrnenú“ Pannu Máriu - matku Ježiša Krista...
Symboly sú veľmi odolné. Raná kresťanská cirkev pozostávajúca takmer výlučne z pokrstených Židov, nahradila pentagram Venuše najskôr záhadným znamením Ryby (symbol veľkej plodnosti), ale aj preto, že ryby vo zverokruhu a v astrológii symbolizujú svet okolo človeka ohraničený nielen spoločenstvom, ale aj ako časť celého kozmu. Ryby zároveň inklinujú k mystike, k niečomu vzdialenému, tajomnému a hoci to nevidieť, i napriek tomu to existuje. Celá židovská história je obrazom vykúpenia. Mnohé veci sa nestali tak, ako to opisuje Starý zákon. Ide skôr o symbolizmus, ale z toho však ešte nevyplýva, že židovskej histórii nebolo a Židov niet.
Bol to apoštol Pavol, ktorý vo svojej kristológii urobil z kríža symbol spasenia ľudstva, na základe Kristovej sebaobetavej smrti, a tým aj symbol konečného triumfu kresťanstva. Avšak kríž zostával ešte dlho v cítení ľudí znamením strašného poníženia a smrti. Preto u prvých kresťanov v rímskych katakombách nachádzame nie obetného baránka (symbol Krista), ale najčastejšie tajomný znak Ryby - avšak nikdy nie kríž...
Symbol kríža s mŕtvym telom Krista a tiež bez neho sa začal používať až na prelome 5. a 6. storočia. Došlo k tomu po sto rokoch - po zákaze, resp. zrušení trestu smrti ukrižovaním, za Konštantína Veľkého, keď obraz kríža, ako nástroja smrti vybledol v ľudskej pamäti a prestal vzbudzovať hrôzu.
Znamenie Ryby (súhvezdie) súvisí vo zverokruhu s novuzrodením človeka v znamení Barana. Pozemský život končí 12. znamením Ryby a nová inkarnácia začína v 1. znamení Barana. A práve na základe tohto cyklu vznikol nielen u starých Izraelitov náboženský pojem „obetný baránok“ a nie až podľa Veľkonočných sviatkov, kedy bol Kristus ukrižovaný...
Cirkev v snahe vykoreniť pohanské náboženstvá a obrátiť národy na kresťanstvo, rozpútala krvavú kampaň proti pohanským bohom a bohyniam a všade označila ich „božské“(prírodné) symboly za prejav zla a rúhania. Vplyvní kňazi v ranej kresťanskej cirkvi klamali svet neutíchajúcou propagandou, ktorá potláčala ženský princíp (matriarchát) a presadzovala mužský princíp (patriarchát ) aj tým, že zakázala svojim kňazom ženiť sa. Bolo to však hlavne preto, aby sa nedrobil, ale hromadil majetok v jej držbe !. Cirkev začala démonizovať posvätné ženstvo a načisto vymazala bohyne z moderného náboženstva. Ženy (bohyne), kedysi oslavované ako podstatná súčasť duchovného osvietenia, mali na celom svete zakázané vstupovať do chrámov. Prirodzené sexuálne spojenie medzi mužom a ženou, prostredníctvom ktorého každý z nich dospieval k duchovnej jednote - sa zavrhol ako niečo hanebné. „Svätí muži“, ktorí kedysi požadovali sexuálne spojenie so svojimi ženskými polaritami, aby sa dostali do duchovného kontaktu s Bohom, sa začali báť svojich prirodzených sexuálnych túžob ako pokušenia diabla, ktorý spolupracuje so svojím obľúbeným komplicom – ženou.
Hebrejské slovo JHVH (posvätné meno) v skutočnosti pochádza zo slova Jehova - obojpohlavného telesného spojenia medzi mužským Jah a menom Evy Havah. Pre ranú cirkev a neskôr pre centrum katolíckej moci však predstavovalo toto priame spojenie s „Bohom“ prostredníctvom sexu vážnu hrozbu. Odsúvalo tak cirkev na vedľajšiu koľaj a podkopávalo jej postavenie ako jediného sprostredkovateľa s Bohom. Cirkev preto robila všetko preto, aby sex démonizovala a zavrhovala ho, ako ohavný a hriešny akt. V tomto duchu potom pokračovali rovnako aj ostatné veľké náboženstvá.
Nie je prekvapujúce, že v súvislosti so sexom majú ľudia rozporuplné pocity. Naše prastaré dedičstvo a samotná naša fyziológia nám hovoria, že sex je prirodzený, že je to radostná cesta k duchovnému naplneniu. Avšak i moderné náboženstvo ho odsudzuje ako hanebné (možno ho vraj praktizovať len za účelom počatia nového života) a učí nás, aby sme sa sexuálnej túžby báli ako diabla.
Sanskrtské a zároveň slovenské slovo „jebať“ (súložiť), vlastne pochádza z tých prastarých čias bohýň, kedy sa vedelo len toľko, že nový život – dieťa vzniká tajomnou metamorfózou. Ľudia si dávali do súvislosti mesačný cyklus, menštruáciu ženy a spávanie muža so ženou. Z toho vznikol rešpekt a výstraha: („je treba sa báť“) pred istým tajomstvom... Tak sa v skrátenej forme zrodilo slovo „jebať“ a udržiavalo sa ako tabu. Ako vidieť, aj slovo rose – ruža je anagram slova Eros, gréckeho boha telesnej lásky. Ruža odjakživa symbolizovala ženskú sexualitu. Jej päť lupeňov znamenalo v primitívnych kultoch bohýň päť zlomov v živote ženy - narodenie, menštruáciu, materstvo, menopauzu a smrť. V našich moderných časoch je spojitosť medzi kvitnúcou ružou a ženou ešte očividnejšia. Kvitnúci kvet sa ponáša na ženské genitálie, na onen nádherný kvet, z ktorého prichádzajú na svet všetci ľudia...
Nová moc (rímskokatolícka cirkev) síce prebrala jestvujúce staré symboly, ale postupne ich potierala a potláčala ich pôvodný význam až natoľko, že katolícka inkvizícia vydala knihu, ktorá by sa dá právom nazvať najkrvavejšou publikáciou v dejinách ľudstva. Dielo Malleus maleficarum (Kladivo na čarodejnice) malo upozorniť svet na „nebezpečenstvo voľnomyšlienkárskych žien" a radilo kléru ako tieto ženy vyhľadávať, mučiť a likvidovať. Medzi tieto ženy, ktoré cirkev nazývala „bosorkami", patrili vedkyne, kňažky, cigánky, mystičky, milovníčky prírody, bylinkárky, skrátka všetky ženy, ktoré „mali podozrivo blízko k prírode"... Za svoje hriešne znalosti medicíny, ktorými sa usilovali zmierniť pôrodné bolesti žien, boli trestané aj pôrodné babice.
Cirkev prenasledovala bosorky tristo rokov a za toto obdobie upálila na hranici (okrem mužov) neuveriteľných päť miliónov žien. V minulých tisícročiach bolo pod vplyvom nesprávnych náboženských konceptov žene dôstojné postavenie v spoločnosti upierané a to má za následok masovú vzburu žien v súčasnosti. Po tisícročiach dešpektu, zneužívania, nespravodlivého ponižovania a podceňovania žena teraz hľadá samu seba... V boji medzi pohanskými a kresťanskými symbolmi prehrali „pohania“. Trojzubec boha morí Poseidona cirkev zmenila na vidly čerta a diabla, špicatý klobúk mudrca (vedca, bádateľa) zmenila na symbol čarodeja a Venušin pentagram (retrográdny) pretvorila na znamenie Satana...
Dr. Velikovský tiež hovorí, že v prehistorickej dobe sa na Zemi odohralo niekoľko veľkých katastróf, ktoré vždy spôsobili mimozemské objekty. Dokazuje, že asi pred 3500 rokmi Venuša svojím nečakaným priblížením spôsobila na Zemi veľkú kataklizmu a potom, asi o 700 rokov neskôr vychýlila Mars z obežnej dráhy tak, že sa priblížil k Zemi a takmer sa s ňou zrazil. Po tejto udalosti, ktorá zostala v pamäti ľudstva, sa stal Mars národným bohom vojny v gréckej aj v rímskej ríši... Zeus – najvyšší boh panteónu určil Afrodite (Venuši) za manžela chromého a večne upoteného božského kováča Hefaista. Náhradou za to si hľadala útechu v náruči boha vojny Aresa (Marsa). Známa historka z rajskej záhrady sa zopakovala. Z nevery a lásky sa Venuši a Marsovi postupne narodilo päť detí... Venušu už starí Sumeri nazývali LA.HA.MI., čo znamená „vládkyňa bitiek“.
Z výskumu, ktorý robil Nick Fiorenza vyplýva, že v roku 1999-2000 došlo k zvláštnej udalosti: rovníková pláň zeme zvierala vtedy presne 90 stupňový uhol s rovníkovou pláňou slnka a 22. septembra roku 2002 sa k tomu pridal iný pravý uhol: zem a galakticky stred (jadro) bol v podobnej pozícii. K unikátnemu usporiadaniu hviezd a zeme v súvislosti s galaktickým stredom dochádza iba štyrikrát počas Veľkého kozmického roka (tzv. platónskeho) vtedy, keď zemská rotačná os ukazuje smerom k fixným znameniam - Býkovi, Levovi, Škorpiónovi alebo Vodnárovi. Americkí Indiáni hovoria o štyroch rohoch sveta, v ktorých je zem upevnená súdržnými silami. Ale niekedy sa stáva, že tie sily prestanú nakrátko pôsobiť a vtedy sa zem ocitne v priestore „neupevnená“, čo má potom za následok katastrofické udalosti: Zem sa môže i niekoľkokrát prevrátiť a potom ustáliť v inej polohe, nastanú nové vrásnenia, vytvoria sa nové kontinenty, nové moria, jazerá a rieky...
V roku 1991 sa vonkajšia vrstva na slnku úplne stratila a slnko začalo vysielať nové spektrálne emisie. Od tých čias všetky svetové vlády urobili rad opatrení. Nielenže sa sústavne vysielajú do vesmíru sondy, aby ten proces sledovali, ale robia sa opatrenia pre prípad katastrofických udalostí. Pretože v blízkom vesmíre sa skutočne deje čosi veľmi vážne. Jadro galaxie očividne vstupuje do nového explozívneho obdobia, čo môže mať za následok supervlny - výbuchy galaktického jadra. Tieto výbuchy vytvárajú veľmi intenzívne vetry kozmických častíc (kozmický prach), energeticky equivalent ktorý sa rovná piatim až desiatim miliónom výbuchov supernov. K takýmto výbuchom dochádza približne každých 10 tisíc rokov.
Podľa dr. La Violettea do dnešného dňa už dve supervlny opustili galaktické jadro a smerujú k nášmu slnečnému systému. Ale nie je možne ani len približne povedať, kedy nás vlna zasiahne. Na to sa príde len pár dodín, či minút predtým, pri prvých príznakoch. A Ulysses nedávno zistil, že do slnečného systému práve vstupuje mračno interstelárneho prachu práve smerom od galaktického stredu.
Mayský kalendár končí decembrom 2012 a toto je jeden z mála kalendárov, ktoré sú založené na galaktických cykloch. Mayovia tvrdia, že kalendár Tzolkin vytvorili na sledovanie kvality svetla, pôsobiaceho zo stredu galaxie na zem a že toto svetlo ovplyvňuje všetky úrovne existencie; pôsobí na naše city, myšlienky, dokonca aj na našu DNA. Fritz Popp napríklad zistil, že DNA nielenže svetlo prijíma, ale ona sama svetlo vysiela. Zdá sa teda, že DNA predstavuje most medzi fyzickým telom a éterickým telom. Aj vedci si teraz už uvedomujú, že DNA odráža naše vedomie a že je možné vedome ovplyvňovať aj svoju DNA. A Mayovia si očividne uvedomovali to úzke spojenie človeka s kozmom, ktoré Gregg Braden popisuje ako posvätný obeh.
Už staré národy si uvedomovali, že z Absolútneho vedomia (Boha) sa zrodil náš vesmír tým, že Absolútno sa manifestovalo prostredníctvom dvoch princípov: mužského a ženského. Nekonečno si "pomyslelo" a stvorilo Konečno - stvorilo prvý, najvyšší svet, najvyššiu dimenziu. Keď sa naplnili určité predpoklady a podmienky, energie z neho "prekypeli" a vytvorili ďalší vesmírny rozmer, ďalšiu dimenziu - úplne nový svet a tento sa vyvíjal, formoval, až znovu vytvoril rozmer ďalší - a tak ďalej až po fyzický svet, ktorý tak dôverne poznáme. Tých svetov je celkovo desať. Absolútno nemá žiadnu formu, tvar a všetky veci, ktoré s ním splynú, prestanú existovať ako také, hoci môžu teoreticky zase vzniknúť v rovnakej alebo v odlišnej podobe a kombinácii.
Neviditeľné psychické, duchovné dimenzie a reality vedome nevnímame a nevieme o nich. Veľakrát sme však ovplyvňovaní nielen konkrétnym okolím - energiami, ktoré vyžaruje zem, pocitmi zvierat, citmi a myšlienkami iných ľudí, ale aj tých čo už na zemi nežijú, či impulzmi z neviditeľných dimenzií. Sme nesmierne zložitým energetickým systémom, ktorý sa stále vyvíja postupným uvedomovaním si skutočností o sebe i o realite okolo seba. A tak, ako vo vesmíre existuje desať realít, i ľudská bytosť má rôzne telá, od fyzického po atomické. Podobné telá majú však aj ostatné objekty, aj planéta zem, vesmírne telesá a hviezdne systémy.
Mužské ego bez spojenia so svojím ženským náprotivkom už vyčíňa vo svete dve tisícročia. Tajný démonický výklad pentagramu napokon prevzali nielen slobodomurári, boľševici, komunisti, ale všeobecne celá armáda. Pentagram je dnes najvýznamnejším symbolom vojny. Nachádza sa na raketách, raketoplánoch, bojových lietadlách, tankoch aj na pleciach všetkých dôstojníkov a generálov. Moderné symboly muža a ženy predstavuje Mars a Venuša. Avšak pôvodný symbol muža bol znak 45 stupňový uhol smerujúci špicou hore (falus) a znak ženy zase opačne, špica smerujúca dole (ženské lono). Symbol falusu sa vlastne dodnes používa na vojenských uniformách, kde označuje hodnosť – čím je na výložkách viac „penisov“, tým je vyššia hodnosť... Doposiaľ však oba symboly kreslia aj „nevedomé deti“ na steny alebo ploty spolu - ako kosoštvorec s kolmou čiarou uprostred... Takto nakreslený symbol muža a ženy vlastne znamená spojenie muža a ženy - súlož... Hoci to deťom žiaden dospelý človek nikdy nevysvetlil majú tento pradávny symbol kdesi hlboko v podvedomí zakódovaný aj keď s nesprávnou polohou čiary, ktorá má byť zakreslená horizontálne – a potvrdzuje znaky „šarží“ vojakov !
Zem sa očividne stala mužským svetom a svoje obete si vyberajú dnešní „bohovia“ ničenia a vojen podľa sily zbraní – kedy a kde sa im zachce. Propaganda a krviprelievanie vykonali svoje. Živým dôkazom je súčasný skazený svet, ktorý sa dá prirovnať k biblickej Sodome a Gomore – konzumnej spoločnosti, plnej násilia a homosexuality. Kto však za to nesie zodpovednosť, nie je tak ťažké uhádnuť...
Ján Pavol II. často v tomto kontexte hovorí o vojne medzi civilizáciou smrti a civilizáciou lásky. Pri svojej návšteve Poľska prehlásil: „Národ, ktorý zabíja svoje vlastné deti, je národom bez budúcnosti a štát, ktorý si uzurpuje právo na zabíjanie detí v lonách matiek, sa stáva štátom barbarským“. Keď zoberieme slová Jána Pavla II. vážne, vlastne zistíme, že budúcnosť patrí islamským štátom a barbarskými krajinami sú dnešné západné demokracie.
Po 2. svetovej vojne sa rasizmus prejavuje vo všetkých aspektoch neľudskosti – vrátane sterilizácie žien, vládami schválených potratov detí, či kastracie mužov, avšak vždy len určitej rasy alebo komunity... Zdalo sa, že tieto zvieracie praktiky budú prvé, čo po koncentračných táboroch svet navždy zavrhne. Stal sa však pravý opak a tieto praktiky ostali jedným z prvých plánov za čistotu rasy. Nikto už nezatajuje, že práve v boji za čistotu rasy boli vládami robené po celom svete násilné sterilizace žen.
Od začiatku 60. rokov 20. storočia používali USA vydieranie a ekonomický nátlak na africké štáty, aby ich prinútili používať antikoncepčné prostriedky a presadzovali sterilizácie plodných žien a umelé potraty u gravidných žien. Dokonca OSN sa týmto štátom vyhrážala zastavením hospodárskej a kultúrnej pomoci... V rokoch 1935 - 1976 bolo vo Švédsku násilím sterilizovaných 60.000 zdravých žien, celkom bezdôvodne - iba pre fašistickú ideu zachovania nordickej rasy. Od roku 1930. do 1970. bola v USA prevedená, („náhodnou zhodou“), tiež sterilizácia 60.000 žien... V Portoriku bolo 35, 3 % černošských a španielských žien vo veku 20 až 49 rokov do roku 1968 doslova genocidne sterilizováných. USA tu testovali aj skryté spôsoby sterilizácie, podávaním Thalidomidu, ktorý poškodzoval plod a deti zomierali priamo v tele matiek alebo sa rodily zmrzačené či života neschopné (bez nôh, rúk či inak zmrzačené). Tieto vražedné praktiky s Thalidomidom boli v rokoch 1959 až 1962 testované aj v Nemecku, Anglicku a ďalších krajinách Evrópy a mali na svedomí niekoľko tisíc detí. Z nás starších si mnohí na túto svetovú aféru ešte spomíname... V USA sú sterilizované aj indiánske ženy bez toho, aby boli o tom informované, choré alebo bez ich súhlasu.
Nie je žiadnym tajomstvom, že OSN a vlády sveta začali pod hrozbami preľudnenia pristupovať k veľmi razantným praktikám. OSN a vyspelé štáty sveta si začali privlastňovať právo na rozhodovanie o svetovej populácii a živote či nenarodení každého nového človeka. Hrozba z preľudnenia a vyčerpania zdrojov sa stala falošným a riadeným strašiakom, ktorého tajná svetovláda využívá ako propagandu, aby presvedčila svet, že len svetová vláda dokáže ,,spravodlivo,, rozdeľovať potraviny a zdroje, tiež prácu a hmotné zaistenie všetkým rovnako...
Ak by tomu malo tak byť - prečo potom Dr. Henry Kissinger v apríli 1994 (vtedajší poradca vlády pre národnú bezpečnosť) vypracoval „Memorandum o národní bezpečnosti /NSSM 200/ ? V tomto šokujúcom dokumente priznávajúcom úmyseľné vyvražďovanie afrických národů, sa mimo iného píše: "Najväčšou prioritou americkej zahraničnej politiky smerem k tretiemu svetu by malo byť zníženie počtu jeho obyvateľov." Z memoranda ďalej vyplýva, že americká ekonomika bude vyžadovať veľké a stále rastúce množstvo nerastných surovín zo zahraničia - zvlášť z rozvojových krajín. V dôsledku toho je zdecimovanie populácie tretieho sveta hlavným ,,ekonomickým záujmom USA,,.
Už predtým však americký prezident, Jimmi Carter, vydal napríklad „Globálnu správu 2000“, v ktorej vyzýval k tomu, aby svetová populácia bola do roku 2000 zredukovaná na 2 miliardy ľudí. Čo chcel americký prezident za nie celých 30 rokov urobiť so zbývajúcimi 3,5 miliardami ľudí ? Ako si má bežný človek vysvetliť jeho výraz "zredukovať", väčšinu svetovej populácie na menej ako polovicu ? A kto má patriť medzi tých, čo majú nedobrovoľne odísť z tohoto sveta ? Kto o tom mal rozhodovať a podľa akých merítok ? Na také niečo ani vo sne nepomyslel Adolf Hitler, ktorý je považovaný za najväčšieho zločinca všetkých čias...
Keby OSN skutočne verila, že môže byť mier na Zemi, mohla by zastaviť krviprelievanie všade vo svete ! Avšak vyzerá to tak, že úbytok ľudí v dôsledku miestnych a regionálnych vojen (ktoré sú úmyselne vyvolávané), nahráva OSN priamo do jej plánov na zníženie počtu obyvateľstva (zatiaľ) len vo vybraných krajinách sveta.
Preto nie je vôbec náhoda, že na rôznych medzinárodných konferenciách organizovaných pod patronátom OSN (ktorú ovládajú americkí sionisti – ilumináti) stály v obrane nenarodeného života iba všetky islamské štáty a Vatikán proti zbytku sveta ! Konflikt medzi civilizáciou smrti a civilizáciou lásky nie je teda totožný zo stretom islamskej civilizácie s kresťanskou. Je však otázkou, či dnes ešte môžeme hovoriť o kresťanskej civilizácii.
Dnešná moderná kultúra západu zvečňuje luciferskú rebéliu a robí z človeka „boha“. Človeka definuje ako všetko, - okrem dobroty a pravdy. Ako dôsledok sa nachádzame v duchovnom väzení, odrezaní od Boha Stvoriteľa a utláčaní neúprosnými pripomienkami a obmedzovaním. Náš rozvoj sa zastavuje. Tí, ktorí tomu rozumejú, vedia, že duchovné a psychologické zotročovanie, to je len úvod k politickému a ekonomickému otroctvu.
© František Šteffek
Dr. Immanuel Velikovski ako prvý upozornil vedeckú verejnosť, že staroveké dokumenty, okrem iného, presne popisujú, ako planéta Venuša - bývalá kométa vyzerá... Popis Venuše neskôr bezo zvyšku potvrdili vesmírne sondy a väčšina jeho tvrdení o zákonitostiach v pohybe nebeských telies v slnečnom systéme sa medzitým potvrdila tiež. V roku 1963 Mariner II. zistil, že Venuša je naozaj veľmi horúca a jej atmosféra presne zodpovedá zloženiu bývalej kométy, ako to popisujú staroveké texty. A neskôr sa potvrdili aj iné údaje a fakty, ktoré obrátili naruby pekne zaškatuľkované teórie modernej vedy.
Venuša vytvára každých osem rokov na svojej dráhe po oblohe dokonalú hviezdu keď sa uberá direktívnym smerom ale aj menej dokonalú hviezdu, keď sa uberá retrográdnym smerom. Staroveké národy (ich kňazov-astrológov) tento úkaz natoľko prekvapoval, že Venušu a jej pentagram povýšili na symbol dokonalosti, krásy, harmónie a kult tela i cyklických vlastností pohlavnej lásky. Zároveň znázorňuje vládu človeka nad prírodou prostredníctvom piatich zmyslov. Napríklad Gréci na počesť čarovnej Venuše a jej osemročného cyklu začali organizovať olympijské hry. Dnes si už len málokto uvedomuje, že aj novoveké olympijské hry sa konajú každé štyri roky a riadia sa dodnes polovičným cyklom planéty Venuše. A ešte menej ľudí vie, že päť cípa hviezda sa takmer stala oficiálnym olympijským znakom, ktorý bol zmenený na poslednú chvíľu. Hviezdu nahradilo päť prelínajúcich sa kruhov, ktoré lepšie vystihujú celistvosť, dokonalosť a harmóniu ako hlavné vlastnosti športových hier z piatich kontinentov.
Pentagram však súvisí aj so symbolom diabla – a to práve v obdobiach, keď je Venuša retrográdna. Ide o zvrátený symbol, keď človek nevládne svojim zmyslom, ale jeho zmysly sú pudovo ovládané satanom (viď päť cípe hviezdy boľševikov-komunistov a ich vyčíňanie od roku 1917... V období retrográdnej Venuše tiež nastávajú celosvetové problémy v diplomacii).
Pôvodný ženský význam tohto symbolu sa síce zachoval, no výklad samotného symbolu bol v priebehu tisícročí prekrútený na základe biblického príbehu, resp. hriechu, ktorého sa dopustila Eva s hadom a s Adamom.
Pentagram Venuše je predkresťanský symbol, ktorý súvisí s uctievaním prírody. Staré národy rozdeľovali svet na dve polovice - mužskú a ženskú. Ich bohovia a bohyne udržiavali rovnováhu moci, ktorú tvorí Jin a Jang. Keď boli muži a ženy v rovnováhe, na svete vraj vládol súlad a keď neboli v rovnováhe, vládol chaos. Venuša predstavuje ženskú polovicu všetkého jestvujúceho, ktorú náboženskí historici nazývajú aj posvätné ženstvo alebo jednoducho božská bohyňa.
Pentagram symbolizuje bohyňu ženskej pohlavnej lásky a krásy. Prvé náboženstvá boli založené na tomto božskom poriadku prírody. Bohyňa Venuša a planéta Venuša boli jedno a to isté. Táto bohyňa mala svoje miesto na nočnej oblohe a bola známa pod rozličnými menami - Východná hviezda, Ištara, Astarte, Afrodita, Venuša..., všetky jej prívlastky mien súviseli vždy so ženstvom, prírodou a matkou Zemou.
Predstava ženy ako nositeľky života bola teda základom starovekého náboženstva a narodenie dieťaťa bolo mystickou a silnou skutočnosťou. Moc ženy a jej schopnosť plodiť život sa kedysi považovala za posvätnú, no stala sa hrozbou pre nastupujúcu, z prevažnej časti mužskú cirkev. Kresťanská filozofia sa bohužiaľ, rozhodla ignorovať biologické pravdy. Jediným tvorcom urobila muža a spreneverila sa tak voči ženskej tvorivej moci. Kult bohýň a ženy zanikol po víťazstve kresťanstva, až na jedinú výnimku – „nepoškvrnenú“ Pannu Máriu - matku Ježiša Krista...
Symboly sú veľmi odolné. Raná kresťanská cirkev pozostávajúca takmer výlučne z pokrstených Židov, nahradila pentagram Venuše najskôr záhadným znamením Ryby (symbol veľkej plodnosti), ale aj preto, že ryby vo zverokruhu a v astrológii symbolizujú svet okolo človeka ohraničený nielen spoločenstvom, ale aj ako časť celého kozmu. Ryby zároveň inklinujú k mystike, k niečomu vzdialenému, tajomnému a hoci to nevidieť, i napriek tomu to existuje. Celá židovská história je obrazom vykúpenia. Mnohé veci sa nestali tak, ako to opisuje Starý zákon. Ide skôr o symbolizmus, ale z toho však ešte nevyplýva, že židovskej histórii nebolo a Židov niet.
Bol to apoštol Pavol, ktorý vo svojej kristológii urobil z kríža symbol spasenia ľudstva, na základe Kristovej sebaobetavej smrti, a tým aj symbol konečného triumfu kresťanstva. Avšak kríž zostával ešte dlho v cítení ľudí znamením strašného poníženia a smrti. Preto u prvých kresťanov v rímskych katakombách nachádzame nie obetného baránka (symbol Krista), ale najčastejšie tajomný znak Ryby - avšak nikdy nie kríž...
Symbol kríža s mŕtvym telom Krista a tiež bez neho sa začal používať až na prelome 5. a 6. storočia. Došlo k tomu po sto rokoch - po zákaze, resp. zrušení trestu smrti ukrižovaním, za Konštantína Veľkého, keď obraz kríža, ako nástroja smrti vybledol v ľudskej pamäti a prestal vzbudzovať hrôzu.
Znamenie Ryby (súhvezdie) súvisí vo zverokruhu s novuzrodením človeka v znamení Barana. Pozemský život končí 12. znamením Ryby a nová inkarnácia začína v 1. znamení Barana. A práve na základe tohto cyklu vznikol nielen u starých Izraelitov náboženský pojem „obetný baránok“ a nie až podľa Veľkonočných sviatkov, kedy bol Kristus ukrižovaný...
Cirkev v snahe vykoreniť pohanské náboženstvá a obrátiť národy na kresťanstvo, rozpútala krvavú kampaň proti pohanským bohom a bohyniam a všade označila ich „božské“(prírodné) symboly za prejav zla a rúhania. Vplyvní kňazi v ranej kresťanskej cirkvi klamali svet neutíchajúcou propagandou, ktorá potláčala ženský princíp (matriarchát) a presadzovala mužský princíp (patriarchát ) aj tým, že zakázala svojim kňazom ženiť sa. Bolo to však hlavne preto, aby sa nedrobil, ale hromadil majetok v jej držbe !. Cirkev začala démonizovať posvätné ženstvo a načisto vymazala bohyne z moderného náboženstva. Ženy (bohyne), kedysi oslavované ako podstatná súčasť duchovného osvietenia, mali na celom svete zakázané vstupovať do chrámov. Prirodzené sexuálne spojenie medzi mužom a ženou, prostredníctvom ktorého každý z nich dospieval k duchovnej jednote - sa zavrhol ako niečo hanebné. „Svätí muži“, ktorí kedysi požadovali sexuálne spojenie so svojimi ženskými polaritami, aby sa dostali do duchovného kontaktu s Bohom, sa začali báť svojich prirodzených sexuálnych túžob ako pokušenia diabla, ktorý spolupracuje so svojím obľúbeným komplicom – ženou.
Hebrejské slovo JHVH (posvätné meno) v skutočnosti pochádza zo slova Jehova - obojpohlavného telesného spojenia medzi mužským Jah a menom Evy Havah. Pre ranú cirkev a neskôr pre centrum katolíckej moci však predstavovalo toto priame spojenie s „Bohom“ prostredníctvom sexu vážnu hrozbu. Odsúvalo tak cirkev na vedľajšiu koľaj a podkopávalo jej postavenie ako jediného sprostredkovateľa s Bohom. Cirkev preto robila všetko preto, aby sex démonizovala a zavrhovala ho, ako ohavný a hriešny akt. V tomto duchu potom pokračovali rovnako aj ostatné veľké náboženstvá.
Nie je prekvapujúce, že v súvislosti so sexom majú ľudia rozporuplné pocity. Naše prastaré dedičstvo a samotná naša fyziológia nám hovoria, že sex je prirodzený, že je to radostná cesta k duchovnému naplneniu. Avšak i moderné náboženstvo ho odsudzuje ako hanebné (možno ho vraj praktizovať len za účelom počatia nového života) a učí nás, aby sme sa sexuálnej túžby báli ako diabla.
Sanskrtské a zároveň slovenské slovo „jebať“ (súložiť), vlastne pochádza z tých prastarých čias bohýň, kedy sa vedelo len toľko, že nový život – dieťa vzniká tajomnou metamorfózou. Ľudia si dávali do súvislosti mesačný cyklus, menštruáciu ženy a spávanie muža so ženou. Z toho vznikol rešpekt a výstraha: („je treba sa báť“) pred istým tajomstvom... Tak sa v skrátenej forme zrodilo slovo „jebať“ a udržiavalo sa ako tabu. Ako vidieť, aj slovo rose – ruža je anagram slova Eros, gréckeho boha telesnej lásky. Ruža odjakživa symbolizovala ženskú sexualitu. Jej päť lupeňov znamenalo v primitívnych kultoch bohýň päť zlomov v živote ženy - narodenie, menštruáciu, materstvo, menopauzu a smrť. V našich moderných časoch je spojitosť medzi kvitnúcou ružou a ženou ešte očividnejšia. Kvitnúci kvet sa ponáša na ženské genitálie, na onen nádherný kvet, z ktorého prichádzajú na svet všetci ľudia...
Nová moc (rímskokatolícka cirkev) síce prebrala jestvujúce staré symboly, ale postupne ich potierala a potláčala ich pôvodný význam až natoľko, že katolícka inkvizícia vydala knihu, ktorá by sa dá právom nazvať najkrvavejšou publikáciou v dejinách ľudstva. Dielo Malleus maleficarum (Kladivo na čarodejnice) malo upozorniť svet na „nebezpečenstvo voľnomyšlienkárskych žien" a radilo kléru ako tieto ženy vyhľadávať, mučiť a likvidovať. Medzi tieto ženy, ktoré cirkev nazývala „bosorkami", patrili vedkyne, kňažky, cigánky, mystičky, milovníčky prírody, bylinkárky, skrátka všetky ženy, ktoré „mali podozrivo blízko k prírode"... Za svoje hriešne znalosti medicíny, ktorými sa usilovali zmierniť pôrodné bolesti žien, boli trestané aj pôrodné babice.
Cirkev prenasledovala bosorky tristo rokov a za toto obdobie upálila na hranici (okrem mužov) neuveriteľných päť miliónov žien. V minulých tisícročiach bolo pod vplyvom nesprávnych náboženských konceptov žene dôstojné postavenie v spoločnosti upierané a to má za následok masovú vzburu žien v súčasnosti. Po tisícročiach dešpektu, zneužívania, nespravodlivého ponižovania a podceňovania žena teraz hľadá samu seba... V boji medzi pohanskými a kresťanskými symbolmi prehrali „pohania“. Trojzubec boha morí Poseidona cirkev zmenila na vidly čerta a diabla, špicatý klobúk mudrca (vedca, bádateľa) zmenila na symbol čarodeja a Venušin pentagram (retrográdny) pretvorila na znamenie Satana...
Dr. Velikovský tiež hovorí, že v prehistorickej dobe sa na Zemi odohralo niekoľko veľkých katastróf, ktoré vždy spôsobili mimozemské objekty. Dokazuje, že asi pred 3500 rokmi Venuša svojím nečakaným priblížením spôsobila na Zemi veľkú kataklizmu a potom, asi o 700 rokov neskôr vychýlila Mars z obežnej dráhy tak, že sa priblížil k Zemi a takmer sa s ňou zrazil. Po tejto udalosti, ktorá zostala v pamäti ľudstva, sa stal Mars národným bohom vojny v gréckej aj v rímskej ríši... Zeus – najvyšší boh panteónu určil Afrodite (Venuši) za manžela chromého a večne upoteného božského kováča Hefaista. Náhradou za to si hľadala útechu v náruči boha vojny Aresa (Marsa). Známa historka z rajskej záhrady sa zopakovala. Z nevery a lásky sa Venuši a Marsovi postupne narodilo päť detí... Venušu už starí Sumeri nazývali LA.HA.MI., čo znamená „vládkyňa bitiek“.
Z výskumu, ktorý robil Nick Fiorenza vyplýva, že v roku 1999-2000 došlo k zvláštnej udalosti: rovníková pláň zeme zvierala vtedy presne 90 stupňový uhol s rovníkovou pláňou slnka a 22. septembra roku 2002 sa k tomu pridal iný pravý uhol: zem a galakticky stred (jadro) bol v podobnej pozícii. K unikátnemu usporiadaniu hviezd a zeme v súvislosti s galaktickým stredom dochádza iba štyrikrát počas Veľkého kozmického roka (tzv. platónskeho) vtedy, keď zemská rotačná os ukazuje smerom k fixným znameniam - Býkovi, Levovi, Škorpiónovi alebo Vodnárovi. Americkí Indiáni hovoria o štyroch rohoch sveta, v ktorých je zem upevnená súdržnými silami. Ale niekedy sa stáva, že tie sily prestanú nakrátko pôsobiť a vtedy sa zem ocitne v priestore „neupevnená“, čo má potom za následok katastrofické udalosti: Zem sa môže i niekoľkokrát prevrátiť a potom ustáliť v inej polohe, nastanú nové vrásnenia, vytvoria sa nové kontinenty, nové moria, jazerá a rieky...
V roku 1991 sa vonkajšia vrstva na slnku úplne stratila a slnko začalo vysielať nové spektrálne emisie. Od tých čias všetky svetové vlády urobili rad opatrení. Nielenže sa sústavne vysielajú do vesmíru sondy, aby ten proces sledovali, ale robia sa opatrenia pre prípad katastrofických udalostí. Pretože v blízkom vesmíre sa skutočne deje čosi veľmi vážne. Jadro galaxie očividne vstupuje do nového explozívneho obdobia, čo môže mať za následok supervlny - výbuchy galaktického jadra. Tieto výbuchy vytvárajú veľmi intenzívne vetry kozmických častíc (kozmický prach), energeticky equivalent ktorý sa rovná piatim až desiatim miliónom výbuchov supernov. K takýmto výbuchom dochádza približne každých 10 tisíc rokov.
Podľa dr. La Violettea do dnešného dňa už dve supervlny opustili galaktické jadro a smerujú k nášmu slnečnému systému. Ale nie je možne ani len približne povedať, kedy nás vlna zasiahne. Na to sa príde len pár dodín, či minút predtým, pri prvých príznakoch. A Ulysses nedávno zistil, že do slnečného systému práve vstupuje mračno interstelárneho prachu práve smerom od galaktického stredu.
Mayský kalendár končí decembrom 2012 a toto je jeden z mála kalendárov, ktoré sú založené na galaktických cykloch. Mayovia tvrdia, že kalendár Tzolkin vytvorili na sledovanie kvality svetla, pôsobiaceho zo stredu galaxie na zem a že toto svetlo ovplyvňuje všetky úrovne existencie; pôsobí na naše city, myšlienky, dokonca aj na našu DNA. Fritz Popp napríklad zistil, že DNA nielenže svetlo prijíma, ale ona sama svetlo vysiela. Zdá sa teda, že DNA predstavuje most medzi fyzickým telom a éterickým telom. Aj vedci si teraz už uvedomujú, že DNA odráža naše vedomie a že je možné vedome ovplyvňovať aj svoju DNA. A Mayovia si očividne uvedomovali to úzke spojenie človeka s kozmom, ktoré Gregg Braden popisuje ako posvätný obeh.
Už staré národy si uvedomovali, že z Absolútneho vedomia (Boha) sa zrodil náš vesmír tým, že Absolútno sa manifestovalo prostredníctvom dvoch princípov: mužského a ženského. Nekonečno si "pomyslelo" a stvorilo Konečno - stvorilo prvý, najvyšší svet, najvyššiu dimenziu. Keď sa naplnili určité predpoklady a podmienky, energie z neho "prekypeli" a vytvorili ďalší vesmírny rozmer, ďalšiu dimenziu - úplne nový svet a tento sa vyvíjal, formoval, až znovu vytvoril rozmer ďalší - a tak ďalej až po fyzický svet, ktorý tak dôverne poznáme. Tých svetov je celkovo desať. Absolútno nemá žiadnu formu, tvar a všetky veci, ktoré s ním splynú, prestanú existovať ako také, hoci môžu teoreticky zase vzniknúť v rovnakej alebo v odlišnej podobe a kombinácii.
Neviditeľné psychické, duchovné dimenzie a reality vedome nevnímame a nevieme o nich. Veľakrát sme však ovplyvňovaní nielen konkrétnym okolím - energiami, ktoré vyžaruje zem, pocitmi zvierat, citmi a myšlienkami iných ľudí, ale aj tých čo už na zemi nežijú, či impulzmi z neviditeľných dimenzií. Sme nesmierne zložitým energetickým systémom, ktorý sa stále vyvíja postupným uvedomovaním si skutočností o sebe i o realite okolo seba. A tak, ako vo vesmíre existuje desať realít, i ľudská bytosť má rôzne telá, od fyzického po atomické. Podobné telá majú však aj ostatné objekty, aj planéta zem, vesmírne telesá a hviezdne systémy.
Mužské ego bez spojenia so svojím ženským náprotivkom už vyčíňa vo svete dve tisícročia. Tajný démonický výklad pentagramu napokon prevzali nielen slobodomurári, boľševici, komunisti, ale všeobecne celá armáda. Pentagram je dnes najvýznamnejším symbolom vojny. Nachádza sa na raketách, raketoplánoch, bojových lietadlách, tankoch aj na pleciach všetkých dôstojníkov a generálov. Moderné symboly muža a ženy predstavuje Mars a Venuša. Avšak pôvodný symbol muža bol znak 45 stupňový uhol smerujúci špicou hore (falus) a znak ženy zase opačne, špica smerujúca dole (ženské lono). Symbol falusu sa vlastne dodnes používa na vojenských uniformách, kde označuje hodnosť – čím je na výložkách viac „penisov“, tým je vyššia hodnosť... Doposiaľ však oba symboly kreslia aj „nevedomé deti“ na steny alebo ploty spolu - ako kosoštvorec s kolmou čiarou uprostred... Takto nakreslený symbol muža a ženy vlastne znamená spojenie muža a ženy - súlož... Hoci to deťom žiaden dospelý človek nikdy nevysvetlil majú tento pradávny symbol kdesi hlboko v podvedomí zakódovaný aj keď s nesprávnou polohou čiary, ktorá má byť zakreslená horizontálne – a potvrdzuje znaky „šarží“ vojakov !
Zem sa očividne stala mužským svetom a svoje obete si vyberajú dnešní „bohovia“ ničenia a vojen podľa sily zbraní – kedy a kde sa im zachce. Propaganda a krviprelievanie vykonali svoje. Živým dôkazom je súčasný skazený svet, ktorý sa dá prirovnať k biblickej Sodome a Gomore – konzumnej spoločnosti, plnej násilia a homosexuality. Kto však za to nesie zodpovednosť, nie je tak ťažké uhádnuť...
Ján Pavol II. často v tomto kontexte hovorí o vojne medzi civilizáciou smrti a civilizáciou lásky. Pri svojej návšteve Poľska prehlásil: „Národ, ktorý zabíja svoje vlastné deti, je národom bez budúcnosti a štát, ktorý si uzurpuje právo na zabíjanie detí v lonách matiek, sa stáva štátom barbarským“. Keď zoberieme slová Jána Pavla II. vážne, vlastne zistíme, že budúcnosť patrí islamským štátom a barbarskými krajinami sú dnešné západné demokracie.
Po 2. svetovej vojne sa rasizmus prejavuje vo všetkých aspektoch neľudskosti – vrátane sterilizácie žien, vládami schválených potratov detí, či kastracie mužov, avšak vždy len určitej rasy alebo komunity... Zdalo sa, že tieto zvieracie praktiky budú prvé, čo po koncentračných táboroch svet navždy zavrhne. Stal sa však pravý opak a tieto praktiky ostali jedným z prvých plánov za čistotu rasy. Nikto už nezatajuje, že práve v boji za čistotu rasy boli vládami robené po celom svete násilné sterilizace žen.
Od začiatku 60. rokov 20. storočia používali USA vydieranie a ekonomický nátlak na africké štáty, aby ich prinútili používať antikoncepčné prostriedky a presadzovali sterilizácie plodných žien a umelé potraty u gravidných žien. Dokonca OSN sa týmto štátom vyhrážala zastavením hospodárskej a kultúrnej pomoci... V rokoch 1935 - 1976 bolo vo Švédsku násilím sterilizovaných 60.000 zdravých žien, celkom bezdôvodne - iba pre fašistickú ideu zachovania nordickej rasy. Od roku 1930. do 1970. bola v USA prevedená, („náhodnou zhodou“), tiež sterilizácia 60.000 žien... V Portoriku bolo 35, 3 % černošských a španielských žien vo veku 20 až 49 rokov do roku 1968 doslova genocidne sterilizováných. USA tu testovali aj skryté spôsoby sterilizácie, podávaním Thalidomidu, ktorý poškodzoval plod a deti zomierali priamo v tele matiek alebo sa rodily zmrzačené či života neschopné (bez nôh, rúk či inak zmrzačené). Tieto vražedné praktiky s Thalidomidom boli v rokoch 1959 až 1962 testované aj v Nemecku, Anglicku a ďalších krajinách Evrópy a mali na svedomí niekoľko tisíc detí. Z nás starších si mnohí na túto svetovú aféru ešte spomíname... V USA sú sterilizované aj indiánske ženy bez toho, aby boli o tom informované, choré alebo bez ich súhlasu.
Nie je žiadnym tajomstvom, že OSN a vlády sveta začali pod hrozbami preľudnenia pristupovať k veľmi razantným praktikám. OSN a vyspelé štáty sveta si začali privlastňovať právo na rozhodovanie o svetovej populácii a živote či nenarodení každého nového človeka. Hrozba z preľudnenia a vyčerpania zdrojov sa stala falošným a riadeným strašiakom, ktorého tajná svetovláda využívá ako propagandu, aby presvedčila svet, že len svetová vláda dokáže ,,spravodlivo,, rozdeľovať potraviny a zdroje, tiež prácu a hmotné zaistenie všetkým rovnako...
Ak by tomu malo tak byť - prečo potom Dr. Henry Kissinger v apríli 1994 (vtedajší poradca vlády pre národnú bezpečnosť) vypracoval „Memorandum o národní bezpečnosti /NSSM 200/ ? V tomto šokujúcom dokumente priznávajúcom úmyseľné vyvražďovanie afrických národů, sa mimo iného píše: "Najväčšou prioritou americkej zahraničnej politiky smerem k tretiemu svetu by malo byť zníženie počtu jeho obyvateľov." Z memoranda ďalej vyplýva, že americká ekonomika bude vyžadovať veľké a stále rastúce množstvo nerastných surovín zo zahraničia - zvlášť z rozvojových krajín. V dôsledku toho je zdecimovanie populácie tretieho sveta hlavným ,,ekonomickým záujmom USA,,.
Už predtým však americký prezident, Jimmi Carter, vydal napríklad „Globálnu správu 2000“, v ktorej vyzýval k tomu, aby svetová populácia bola do roku 2000 zredukovaná na 2 miliardy ľudí. Čo chcel americký prezident za nie celých 30 rokov urobiť so zbývajúcimi 3,5 miliardami ľudí ? Ako si má bežný človek vysvetliť jeho výraz "zredukovať", väčšinu svetovej populácie na menej ako polovicu ? A kto má patriť medzi tých, čo majú nedobrovoľne odísť z tohoto sveta ? Kto o tom mal rozhodovať a podľa akých merítok ? Na také niečo ani vo sne nepomyslel Adolf Hitler, ktorý je považovaný za najväčšieho zločinca všetkých čias...
Keby OSN skutočne verila, že môže byť mier na Zemi, mohla by zastaviť krviprelievanie všade vo svete ! Avšak vyzerá to tak, že úbytok ľudí v dôsledku miestnych a regionálnych vojen (ktoré sú úmyselne vyvolávané), nahráva OSN priamo do jej plánov na zníženie počtu obyvateľstva (zatiaľ) len vo vybraných krajinách sveta.
Preto nie je vôbec náhoda, že na rôznych medzinárodných konferenciách organizovaných pod patronátom OSN (ktorú ovládajú americkí sionisti – ilumináti) stály v obrane nenarodeného života iba všetky islamské štáty a Vatikán proti zbytku sveta ! Konflikt medzi civilizáciou smrti a civilizáciou lásky nie je teda totožný zo stretom islamskej civilizácie s kresťanskou. Je však otázkou, či dnes ešte môžeme hovoriť o kresťanskej civilizácii.
Dnešná moderná kultúra západu zvečňuje luciferskú rebéliu a robí z človeka „boha“. Človeka definuje ako všetko, - okrem dobroty a pravdy. Ako dôsledok sa nachádzame v duchovnom väzení, odrezaní od Boha Stvoriteľa a utláčaní neúprosnými pripomienkami a obmedzovaním. Náš rozvoj sa zastavuje. Tí, ktorí tomu rozumejú, vedia, že duchovné a psychologické zotročovanie, to je len úvod k politickému a ekonomickému otroctvu.
© František Šteffek
Christianizácia Európy - prehľad
Christianizácia Európy
Christianizácia barbarských národov, žijúcich mimo bývalého antického sveta sa diala skrze misionárov a potulných pustovníkov. Viaceré misionárske výpravy boli dobre organizované z Ríma či z Konštantínopolu. Prehľad christianizácie (pokresťančovania) európskych národov:
Góti r. 341 biskupom Wulfilom vyslaným od patriarchu Eusebia (Eusebios)
Vizigóti r. 589 kráľom Rekkaredom, ktorý prijal kresťanstvo
Frankovia r. 496 kráľom Chlodovikom, ktorý prijal kresťanstvo
Íri sv. Patrikom r. 430
Anglosasi r. 590-604 misionármi od pápeža Gregora Veľkého
Nemci r. 719 sv. Bonifácom
Dáni r. 826 mníchom Angarom, ktorého pozval ich kráľ Harald
Švédi r. 1002 kráľom Olavom III., ktorý prijal kresťanstvo
Nóri kráľom Olavom Svätým v priebehu rokov 1014 až 1030
Islanďania r. 1000 prijatím zákona vo svojom parlamente
Chorváti r. 640 misionármi od pápeža Jána IV., tiež aj zásluhou Cyrila a Metoda
Srbi r. 640 misionármi od byzantského cisára Haraklia
Bulhari r. 864 kniežaťom Borisom, ktorý prijal kresťanstvo
Slováci a Moravania r. 863 sv. Cyrilom a sv. Metodom od byzantského cisára Michala III.
Česi sv. Metodom v 9. storočí
Poliaci kniežaťom Mieškom r. 966, ktorý prijal kresťanstvo, a zásluhou sv. Vojtecha
Rusi r. 957 kňažnou Oľgou, ktorá prijala kresťanstvo, i zásluhou jej vnuka Vladimíra (r. 998 založená Ruská cirkev, ktorá sa po Východnej schizme (r. 1014) prihlásila k ortodoxnému Konštantínopolu)
Maďari r. 896 Gejzom, ktorého pokrstil sv. Vojtech, a zásluhou sv. Štefana
whuke , Dejiny Cirkvi
Christianizácia barbarských národov, žijúcich mimo bývalého antického sveta sa diala skrze misionárov a potulných pustovníkov. Viaceré misionárske výpravy boli dobre organizované z Ríma či z Konštantínopolu. Prehľad christianizácie (pokresťančovania) európskych národov:
Góti r. 341 biskupom Wulfilom vyslaným od patriarchu Eusebia (Eusebios)
Vizigóti r. 589 kráľom Rekkaredom, ktorý prijal kresťanstvo
Frankovia r. 496 kráľom Chlodovikom, ktorý prijal kresťanstvo
Íri sv. Patrikom r. 430
Anglosasi r. 590-604 misionármi od pápeža Gregora Veľkého
Nemci r. 719 sv. Bonifácom
Dáni r. 826 mníchom Angarom, ktorého pozval ich kráľ Harald
Švédi r. 1002 kráľom Olavom III., ktorý prijal kresťanstvo
Nóri kráľom Olavom Svätým v priebehu rokov 1014 až 1030
Islanďania r. 1000 prijatím zákona vo svojom parlamente
Chorváti r. 640 misionármi od pápeža Jána IV., tiež aj zásluhou Cyrila a Metoda
Srbi r. 640 misionármi od byzantského cisára Haraklia
Bulhari r. 864 kniežaťom Borisom, ktorý prijal kresťanstvo
Slováci a Moravania r. 863 sv. Cyrilom a sv. Metodom od byzantského cisára Michala III.
Česi sv. Metodom v 9. storočí
Poliaci kniežaťom Mieškom r. 966, ktorý prijal kresťanstvo, a zásluhou sv. Vojtecha
Rusi r. 957 kňažnou Oľgou, ktorá prijala kresťanstvo, i zásluhou jej vnuka Vladimíra (r. 998 založená Ruská cirkev, ktorá sa po Východnej schizme (r. 1014) prihlásila k ortodoxnému Konštantínopolu)
Maďari r. 896 Gejzom, ktorého pokrstil sv. Vojtech, a zásluhou sv. Štefana
whuke , Dejiny Cirkvi
Ako vznikla Veľká noc?
Ako vznikla Veľká noc?
Aby sme videli pravé korene tohoto sviatku, ako ho poznáme dnes, musíme sa vrátiť do minulosti hlbšie než dvetisíc rokov. Musíme isť do starého Izraela, do čias Mojžiša, keď bol prvýkrát ustanovený a ustálený sviatok pesah, čo znamená „preskočenie Jahveho“ (Boha všemohúceho). Tento sviatok sa viaže k významným dejinným udalostiam, ktoré sa v tých časoch odohrali. Slávny sviatok „bitnej obete“ a „nekvasených chlebov“, nazývaný pesah, bol znakom toho, že Izrael si ctí Boha za to, že jeho ľud vyviedol z egyptskej země a za to, že anjel smrti „preskočil“ každý dom natretý krvou obetovaného baránka.
Ale ako súvisí Veľký piatok, keď bol ukrižovaný Ježiš, so židovským sviatkom pesah či pohanskými sviatkami jari? V Biblii je napísané, že mesiáš bol mučený v čase sviatku pesah. To, že jeho smrť zapadla práve do času sviatku, keď bol zabitý obetný baránok, nebola žiadna náhoda. Stalo sa to práve vtedy preto, aby sa potvrdilo Ježišovo poslanie byť skutočným obetným baránkom, ktorý zachránil človeka od smrti. (V tej istej súvislosti krv baránka natretá na dverách zachránila ľudí pred anjelom smrti – to bola udalosť, v súvislosti s ktorou Boh nariadil „bitnú obeť“.)
Napriek týmto súvislostiam sa kresťanstvo v prvých storočiach svojej existencie snažilo o oddelenie a osamostatnenie od pôvodného židovského učenia.
A tak kresťanskí vodcovia nechali splynúť oslavu Ježišovej smrti a jeho zmŕtvychvstania do festivalu jari, ktorý bol v tých časoch populárnejší; teda sviatku Veľkej noci, v niektorých krajinách nazývanej podľa jarnej bohyne plodnosti – Ištar.
Vzhľadom na to, že staré pohanské tradície a zvyky spojené s oslavou jarnej rovnodennosti boli hlboko vžité a veľmi obľúbené, došlo napokon k splynutiu všetkých troch sviatkov – kresťanského, židovského aj pohanského. A tak paradoxne Veľký piatok je vyslovene kresťanským sviatkom, zatiaľ čo názov Veľká noc, ako i veľkonočné vajíčka a zajačiky majú korene v oslavách venovaných bohyni plodnosti a typické symboly – baranček a koláč – sú spomienkou na starozákonné židovské sviatky.
Aby sme videli pravé korene tohoto sviatku, ako ho poznáme dnes, musíme sa vrátiť do minulosti hlbšie než dvetisíc rokov. Musíme isť do starého Izraela, do čias Mojžiša, keď bol prvýkrát ustanovený a ustálený sviatok pesah, čo znamená „preskočenie Jahveho“ (Boha všemohúceho). Tento sviatok sa viaže k významným dejinným udalostiam, ktoré sa v tých časoch odohrali. Slávny sviatok „bitnej obete“ a „nekvasených chlebov“, nazývaný pesah, bol znakom toho, že Izrael si ctí Boha za to, že jeho ľud vyviedol z egyptskej země a za to, že anjel smrti „preskočil“ každý dom natretý krvou obetovaného baránka.
Ale ako súvisí Veľký piatok, keď bol ukrižovaný Ježiš, so židovským sviatkom pesah či pohanskými sviatkami jari? V Biblii je napísané, že mesiáš bol mučený v čase sviatku pesah. To, že jeho smrť zapadla práve do času sviatku, keď bol zabitý obetný baránok, nebola žiadna náhoda. Stalo sa to práve vtedy preto, aby sa potvrdilo Ježišovo poslanie byť skutočným obetným baránkom, ktorý zachránil človeka od smrti. (V tej istej súvislosti krv baránka natretá na dverách zachránila ľudí pred anjelom smrti – to bola udalosť, v súvislosti s ktorou Boh nariadil „bitnú obeť“.)
Napriek týmto súvislostiam sa kresťanstvo v prvých storočiach svojej existencie snažilo o oddelenie a osamostatnenie od pôvodného židovského učenia.
A tak kresťanskí vodcovia nechali splynúť oslavu Ježišovej smrti a jeho zmŕtvychvstania do festivalu jari, ktorý bol v tých časoch populárnejší; teda sviatku Veľkej noci, v niektorých krajinách nazývanej podľa jarnej bohyne plodnosti – Ištar.
Vzhľadom na to, že staré pohanské tradície a zvyky spojené s oslavou jarnej rovnodennosti boli hlboko vžité a veľmi obľúbené, došlo napokon k splynutiu všetkých troch sviatkov – kresťanského, židovského aj pohanského. A tak paradoxne Veľký piatok je vyslovene kresťanským sviatkom, zatiaľ čo názov Veľká noc, ako i veľkonočné vajíčka a zajačiky majú korene v oslavách venovaných bohyni plodnosti a typické symboly – baranček a koláč – sú spomienkou na starozákonné židovské sviatky.
Zimný slnovrat
Zimný slnovrat okolo 21. dec.
Tradícia Zimného slnovratu
(Yule, Vianoce)
V týchto dňoch by všade navôkol mala panovať zima. Tento deň je najkratším v roku a ohlasuje, že sila slnka sa opäť začína navracať. Podľa legendy v tento deň porodila Bohyňa svojho syna – Slnečného Boha, ktorý pomaly začína rásť, a jeho matka je teraz v plnej sile.
Hoci tento sviatok sa dáva až príliš do súvislostí s kresťanskými hodnotami, v skutočnosti aj tento pochádza z veľmi dávnych čias. Pre pohanov to bol sviatok svetla, len s tak trocha odlišným spôsobom oslavy – kým kresťanská verzia vedie ľudí k tomu, že sa správajú asexuálne a „vysoko duchovne“, keltské zvyky boli skôr veselého razenia spojeného s bujnými oslavami a akýmsi „hýrením“. Opäť je tu spojenie s regeneračnými schopnosťami prírody, ale ja celkom iný prístup k stromom. Pre keltov boli mnohé stromy posvätné a ľudia ich nevytínali a nestavali z nich „vianočné stromčeky“, ale ich skôr oslavovali a obdivovali, pretože po tvrdej dlhej zime sa opäť preberú k životu zázračnou silou Matky prírody. „Vianoce“ sú teda aj pre wiccanov ďaleko viacej radostným sviatkom, než duchovným „mlčaním“. Pretože Boh je aj slnkom, zapaľujú vtedy ohne a sviece a zároveň si pripomínajú, že aj človek sa tu rodí viac krát. (viz. Pojem karma). Wiccania okrem toho aj často krát slávia sviatok Yule tesne pred východom slnka, a potom pozorujú východ, ako zakončenie svojich snáh.
Okrem toho, je tento sviatok spojený aj s nasledujúcimi činnosťami: vysväcovanie príbytkov, privolávaním úrody, liečiteľstvo, ochrana a ctenie zvierat, ochranné a ľúbostné čary či veštenie.
Tu sa môžete dozvedieť , že aj tento sviatok je prebraný cirkvou !!!
Tradícia Zimného slnovratu
(Yule, Vianoce)
V týchto dňoch by všade navôkol mala panovať zima. Tento deň je najkratším v roku a ohlasuje, že sila slnka sa opäť začína navracať. Podľa legendy v tento deň porodila Bohyňa svojho syna – Slnečného Boha, ktorý pomaly začína rásť, a jeho matka je teraz v plnej sile.
Hoci tento sviatok sa dáva až príliš do súvislostí s kresťanskými hodnotami, v skutočnosti aj tento pochádza z veľmi dávnych čias. Pre pohanov to bol sviatok svetla, len s tak trocha odlišným spôsobom oslavy – kým kresťanská verzia vedie ľudí k tomu, že sa správajú asexuálne a „vysoko duchovne“, keltské zvyky boli skôr veselého razenia spojeného s bujnými oslavami a akýmsi „hýrením“. Opäť je tu spojenie s regeneračnými schopnosťami prírody, ale ja celkom iný prístup k stromom. Pre keltov boli mnohé stromy posvätné a ľudia ich nevytínali a nestavali z nich „vianočné stromčeky“, ale ich skôr oslavovali a obdivovali, pretože po tvrdej dlhej zime sa opäť preberú k životu zázračnou silou Matky prírody. „Vianoce“ sú teda aj pre wiccanov ďaleko viacej radostným sviatkom, než duchovným „mlčaním“. Pretože Boh je aj slnkom, zapaľujú vtedy ohne a sviece a zároveň si pripomínajú, že aj človek sa tu rodí viac krát. (viz. Pojem karma). Wiccania okrem toho aj často krát slávia sviatok Yule tesne pred východom slnka, a potom pozorujú východ, ako zakončenie svojich snáh.
Okrem toho, je tento sviatok spojený aj s nasledujúcimi činnosťami: vysväcovanie príbytkov, privolávaním úrody, liečiteľstvo, ochrana a ctenie zvierat, ochranné a ľúbostné čary či veštenie.
Tu sa môžete dozvedieť , že aj tento sviatok je prebraný cirkvou !!!
Satanizmus ako náboženstvo, antináboženstvo alebo hnutie
Satanizmus ako antináboženstvo:
Satanizmus ako antináboženstvo má svoje korene v minulosti v podobe tajných, okultných skupín, ktoré praktizovali vzývanie diabla (ako reálnej bytosti) a zosmiešňovali katolícku bohoslužbu v tzv. čiernej mágií. Jedným z najväčších šíriteľov satanizmu ako antináboženstva vždy bola aj bude samotná katolícka cirkev.
Citát z katolíckych novín:
satanizmus je živelný jav, ktorý sa v 20. storočí vynoril z podzemia stredovekých, tajných, prísne uzavretých spoločenstiev a v rámci určitej nepravej kultúry sa stal verejným tovarom a kultovým idolom pre početnú mládež na celom svete. Šíri sa s veľkou priebojnosťou, väčšinou ako vzbura voči všetkým tradičným hodnotám a spoločenským zvyklostiam, no najmä voči kresťanstvu a Bohu.
Cirkev na svoju existenciu potrebuje svoj protiklad, tak isto ako satanisti , ktorý berú satanizmus ako antináboženstvo, potrebujú svoj protiklad v cirkvi. Tieto dve lži sa navzájom podporujú a umožňujú vzájomné prežitie oboch aj keď je v dnešnej dobe veľmi málo satanistov, ktorý by mali takýto postoj. Cirkev je v dnešných dňoch živená už iba propagandou o satanizme v takejto podobe. Je ako rytier Don Quijote v boji s veternými mlynmi.
V tomto tvrdení ma utvrdil článok z časopisu o
dvadsaťdvaročnej študentke pedagogiky Anneliese M.
citujem:
Kričala od strachu a zvíjala sa v kŕčoch. Lekári v Klingenbergu roky bojovali s jej chorobou, epilepsiou, no bezúspešne. Nešťastný otec sa obrátil na katolíckeho duchovného a ten sa poradil s jezuitom. Zhodli sa, že nejde o epilepsiu, ale o posadnutosť diablom. S biskupským povolením ho začali vyháňať, duchovný neskôr tvrdil, že vyhnal až sto démonov, medzi nimi rímskeho cisára Nera a Adolfa Hitlera. Stav pacientky sa však nelepšil, v júli 1976 zomrela na podvýživu. Musela hladovať, lebo inak by údajne uznala vládu zlých duchov nad svojím telom.
Satanizmus ako antináboženstvo od začiatku jeho vzniku tvorila cirkev. V satanizme sa môžeme stretnúť s ľuďmi, pre ktorých je iba komerčnou záležitosťou. Takisto však s pubertálnymi exhibicionistami pre nich sa satanizmus stáva nástrojom protestu proti rodičom a spoločnosti s kresťanskými koreňmi. Táto vetva nevytvára žiadne pevné skupiny, nie je nebezpečná a väčšinou je to len prechodný stav, pretože vychádza z nevedomosti a katolíckej dogmy.
Satanizmus ako náboženstvo
Za zakladateľov moderného satanizmu sa pokladá Aleister Crowley. Vypracoval chartu- základnú ideológiu neosatanizmu (rád chrámu Orientu)
„Rob, čo chceš, nech je celým tvojím zákonom“.
Pod jej záštitou sa zjednocuje najtvrdšia satanistická scéna a vykonáva množstvo okultných a sexuálnych rituálov.
Neskôr založil Anton Szandor La Vey „cirkev satanovu“ a napísal satanskú bibliu. Vychádza zo základného presvedčenia, že človek je zlý , sebecký a násilnícky. Vina sa má odplácať stonásobnou odplatov. Obracia sa chrbtom k Bohu a oslavuje Satana, ktorého vôľu chce vykonávať. Z tohto učenia vyplýva, že človek by sa mal zlu oddať a radovať sa z neho. Napísal aj deväť satanských vyhlásení:
Satan uznáva pôžitkárstvo namiesto odriekania.
Satan uznáva vitálnu existenciu namiesto duchovného života
Satan uznáva nepoškvrnenú múdrosť namiesto pokryteckého sebaklamu
Satan uznáva láskavosť k tým, ktorý si ju zasluhujú, namiesto plytvania láskou na nevďačníkov
Satan uznáva pomstu namiesto nastavenia druhého líca
Satan uznáva zodpovednosť k zodpovedným namiesto starosti o psychických upírov
Satan uznáva človeka iba ako ďalšie zviera, niekedy lepšie, no častejšie horšie ako tie čo chodia po štyroch, ktoré sa pod vplyvom „božsky duchovného a intelektuálneho vývoja“ stalo najzákernejším zvieraťom zo všetkých
Satan uznáva všetky takzvané hriechy, pretože vedú k telesnému, duševnému alebo citovému uspokojeniu
Satan je najlepším priateľom cirkvi, akého kedy mala, pretože ju celé roky udržiava v činnosti
V tejto knihe ďalej v najzrozumiteľnejšom spôsobe opisuje svoju životnú filozofiu "ego teizmus". LaVey ho charakterizoval ako ideológiu oslobodenia sa od pút konvencie a slabošskej morálky, zbožštenie seba samého, niečo na hranici medzi psychoterapiou a náboženstvom. Ja je boh a to jediné je naozaj Satanské. Najväčší sviatok v Satanizme je deň narodenia satanistu.
Na satanskú bibliu majú ľudia veľa názorov.
Citujem Pavla Turnovského
Dočítal som Satanskú bibliu s pocitom istého sklamania. Nič nového som sa totiž nedozvedel, žiadna senzácia sa nekonala. Zistil som len to, že ju napísal úplný egocentrik, ktorý ako inak, pestuje kult sily. S týmto kultom máme však my Európania svoje skúsenosti. Tento kult stojí v pozadí fašizmu, nacizmu a komunizmu. La Vey má ako Američan šťastie že týchto priamych potomkov klasického satanizmu nezažil na vlastní koži. A ďalej, výhrady, ktoré má La Vey k monoteistickým náboženstvám, hlavne k judaizmu a ku kresťanstvu, neprekračujú rámec vyhrážok, ktorými ich častovali ako pohania a polyteisti, tak osvietený racionalisti a materialisticky ateisti.
Ďalšie formy satanizmu ako náboženstva:
Okrem cirkvi satanovej, je veľa ďalších, ktoré si za základ svojho učenia zobrali satanskú bibliu ale vykladajú ju po svojom. Sem patria skupiny, ktoré vykonávajú rituálne vraždy zvierat(predovšetkým mačiek) ale aj ľudí. Schádzajú sa tajne a v malých skupinkách vykonávajú svoje obrady. Títo ľudia sú väčšinou sexuálny devianti, ktorý, sa za satanizmus iba skrývajú a ich konanie sa nezakladá na skutočnej viere.(Sama satanská biblia je proti obetovaniu a rituálnym vraždám).Jednou z nich je cirkev posledného súdu(MANSON)
Satanizmus ako hnutie:
Satanizmus je hnutie, ktorého jednotlivé skupiny vznikajú a zanikajú bez akýchkoľvek väzieb na skupiny predchádzajúce. Podstatou tohto hnutia je život človeka v prirodzenej rovnováhe prírody a ľudskej spoločnosti. Satanizmus sa stavia proti každej filozofii alebo náboženstvu ktorá proti rozumu a citom stavia dogmy, preto je považovaný za vzburu. Satanizmus preto často využíva symboly odporcov týchto náboženstiev. V spoločnosti sa prejavuje ako vierouka, filozofia, životný štýl a mágia. Ľuďom často nie je jasné, ktoré konkrétne javy majú vôbec ku Satanizmu vlastne zaradiť. Oproti skôr spomínaným skupinám predstavuje novodobý satanizmus úplný protiklad. Zakazuje rituálne obete ľudí a zvierat a odradzuje svojich členov od účasti na akejkoľvek ilegálnej činnosti. Protestuje však proti kresťanskej morálke a morálke ostatných duchovných náboženstiev, ktorú považujú za pokryteckú, slabošskú a škodlivú. Vyhlasuje narcistickú vieru v človeka, ktorý nie je spútaný žiadnymi obmedzeniami, žije voľne a je mu všetko dovolené. Proti solidarite stavia egoizmus, proti odpusteniu odplatu, proti súciteniu boj. Satan nie je chápaný ako reálne existujúca duchovná bytosť, ale ako symbol moci, pravdy, osvietenia, voľnosti, pokroku a radosti. Tu je najväčší rozdiel v chápaní satanizmu. Zatiaľ čo skutoční Satanisti neveria v Satana a podieľajú sa na tvorbe novej kultúry, zaujímajú sa o filozofiu a prehodnocujú všetky nielen morálne hodnoty a dogmy, existujú v našich podmienkach jednotlivci i skupiny, ktorým z celej ich satanistickej charakteristiky ostalo veľmi málo. Títo Satanisti (ak ich vôbec možno za Satanistov považovať), veria v reálneho Satana, alebo o Satanovi často ani príliš neuvažujú, ukájajú svoje potreby bez obmedzení nehladiac na následky, často môže ísť o nebezpečných deviantov. Sú to väčšinou osamelí mladí ľudia, ktorí žijú na okraji spoločnosti, v lepšom prípade zavrhujú všetky tradičné hodnoty krásy a života.
Komercionalizácia satanizmu
Tisícky mladých ľudí dnes nosí tričká vyzdobené obráteným pentagramom, alebo retiazky s príveskom pentagramu. Bežne vidno sprejom nastriekané satanistické symboly a heslá na náhrobných kameňoch opustených cintorínov a aj na stenách učilíšť a ubytovní mládeže. Diabol neexistuje, to si však nemôžu niektorí pseudosatanisti uvedomiť. Satanizmus je najmä životná filozofia, nie propagácia niečoho čo vôbec neexistuje.
Predovšetkým posledných 20 rokov zaznamenalo explóziu záujmu o skupiny tzv. metalu, ktorého symbolika aj tvorba má často Satanistické alebo démonické prvky, ktorými sa snaží šokovať a vytvoriť si tak individuálny štýl vlastnej tvorby a najmä stať sa slávnejšími.
Zaujímavé názory na satanizmus
Vyjadrujete sa o satanistoch ako o sektároch. Kresťania boli od roku 68. nášho letopočtu až do roku 323. nášho letopočtu sektármi, kým ich náboženstvo sa v Rímskej ríši neprijalo za štátne. Po celý stredovek už kresťania neboli sektármi? Slovo sekta nič neznamená, možno toto slovo niečo hovorí len veriacim v "náboženstvo". Lepší príklad: Na začiatku 20. storočia sa posmievali sektárom Svedkom Jehovovým, až nadišiel čas, keď Svedkovia Jehovovi sa stali riadnou cirkevnou organizáciou podobne ako rímsko-katolícka. Už sú na tom z tohto pohľadu rovnako. Ak pre satanistov sa v roku 1966 n.l. začal Strieborný vek, tak oni veľmi dobre vedia, čo to pre nich znamená. Dnes radi policajti označujú satanistov za extrémistov, a hádžu ich do jedného vreca s celkom odlišnými svetonázormi. Ak je pravdou, že satanisti sú extrémisti (t.j. životne nebezpeční pre pokojný spánok občanov), tak potom aj Kristus bol extrémista, a podľa toho ako policajné orgány narábajú s extrémistami, tak usudzujem, že Kristus bol podľa vtedajších policajných zákonov v Judei (Izraeli, Palestíne) spravodlivo potrestaný ako extrémista (terorista). Nerozumiem potom logike kresťanov, ktorí dnes vládnu v štáte, keď odsudzujú prejavy extrémizmu (satanizmus), a zároveň cez určité dni od rána do večera masírujú mozgy ľuďom o tom najväčšom teroristovi všetkých kresťanských čias. Ak to určitú skupinu veriacich v určitý druh náboženského priemyslu uráža, tak je to prirodzene, pretože tí veriaci už raz tak boli vychovaní.
Ostáva ešte jedna otázka: prečo vydávať takú problematickú knihu ako je Satanská biblia? Som toho názoru, že vydaná v dostatočnom počte, stratí chuť zakázaného ovocia, ktoré chutí obzvlášť lahodne a nepovšimnutá sa bude povaľovať v zaprášených regáloch knižníc tak isto ako spisy klasikov marxizmu-leninizmu, medzi nich svojim pôvodom aj tak patrí.
Satanizmus ako antináboženstvo má svoje korene v minulosti v podobe tajných, okultných skupín, ktoré praktizovali vzývanie diabla (ako reálnej bytosti) a zosmiešňovali katolícku bohoslužbu v tzv. čiernej mágií. Jedným z najväčších šíriteľov satanizmu ako antináboženstva vždy bola aj bude samotná katolícka cirkev.
Citát z katolíckych novín:
satanizmus je živelný jav, ktorý sa v 20. storočí vynoril z podzemia stredovekých, tajných, prísne uzavretých spoločenstiev a v rámci určitej nepravej kultúry sa stal verejným tovarom a kultovým idolom pre početnú mládež na celom svete. Šíri sa s veľkou priebojnosťou, väčšinou ako vzbura voči všetkým tradičným hodnotám a spoločenským zvyklostiam, no najmä voči kresťanstvu a Bohu.
Cirkev na svoju existenciu potrebuje svoj protiklad, tak isto ako satanisti , ktorý berú satanizmus ako antináboženstvo, potrebujú svoj protiklad v cirkvi. Tieto dve lži sa navzájom podporujú a umožňujú vzájomné prežitie oboch aj keď je v dnešnej dobe veľmi málo satanistov, ktorý by mali takýto postoj. Cirkev je v dnešných dňoch živená už iba propagandou o satanizme v takejto podobe. Je ako rytier Don Quijote v boji s veternými mlynmi.
V tomto tvrdení ma utvrdil článok z časopisu o
dvadsaťdvaročnej študentke pedagogiky Anneliese M.
citujem:
Kričala od strachu a zvíjala sa v kŕčoch. Lekári v Klingenbergu roky bojovali s jej chorobou, epilepsiou, no bezúspešne. Nešťastný otec sa obrátil na katolíckeho duchovného a ten sa poradil s jezuitom. Zhodli sa, že nejde o epilepsiu, ale o posadnutosť diablom. S biskupským povolením ho začali vyháňať, duchovný neskôr tvrdil, že vyhnal až sto démonov, medzi nimi rímskeho cisára Nera a Adolfa Hitlera. Stav pacientky sa však nelepšil, v júli 1976 zomrela na podvýživu. Musela hladovať, lebo inak by údajne uznala vládu zlých duchov nad svojím telom.
Satanizmus ako antináboženstvo od začiatku jeho vzniku tvorila cirkev. V satanizme sa môžeme stretnúť s ľuďmi, pre ktorých je iba komerčnou záležitosťou. Takisto však s pubertálnymi exhibicionistami pre nich sa satanizmus stáva nástrojom protestu proti rodičom a spoločnosti s kresťanskými koreňmi. Táto vetva nevytvára žiadne pevné skupiny, nie je nebezpečná a väčšinou je to len prechodný stav, pretože vychádza z nevedomosti a katolíckej dogmy.
Satanizmus ako náboženstvo
Za zakladateľov moderného satanizmu sa pokladá Aleister Crowley. Vypracoval chartu- základnú ideológiu neosatanizmu (rád chrámu Orientu)
„Rob, čo chceš, nech je celým tvojím zákonom“.
Pod jej záštitou sa zjednocuje najtvrdšia satanistická scéna a vykonáva množstvo okultných a sexuálnych rituálov.
Neskôr založil Anton Szandor La Vey „cirkev satanovu“ a napísal satanskú bibliu. Vychádza zo základného presvedčenia, že človek je zlý , sebecký a násilnícky. Vina sa má odplácať stonásobnou odplatov. Obracia sa chrbtom k Bohu a oslavuje Satana, ktorého vôľu chce vykonávať. Z tohto učenia vyplýva, že človek by sa mal zlu oddať a radovať sa z neho. Napísal aj deväť satanských vyhlásení:
Satan uznáva pôžitkárstvo namiesto odriekania.
Satan uznáva vitálnu existenciu namiesto duchovného života
Satan uznáva nepoškvrnenú múdrosť namiesto pokryteckého sebaklamu
Satan uznáva láskavosť k tým, ktorý si ju zasluhujú, namiesto plytvania láskou na nevďačníkov
Satan uznáva pomstu namiesto nastavenia druhého líca
Satan uznáva zodpovednosť k zodpovedným namiesto starosti o psychických upírov
Satan uznáva človeka iba ako ďalšie zviera, niekedy lepšie, no častejšie horšie ako tie čo chodia po štyroch, ktoré sa pod vplyvom „božsky duchovného a intelektuálneho vývoja“ stalo najzákernejším zvieraťom zo všetkých
Satan uznáva všetky takzvané hriechy, pretože vedú k telesnému, duševnému alebo citovému uspokojeniu
Satan je najlepším priateľom cirkvi, akého kedy mala, pretože ju celé roky udržiava v činnosti
V tejto knihe ďalej v najzrozumiteľnejšom spôsobe opisuje svoju životnú filozofiu "ego teizmus". LaVey ho charakterizoval ako ideológiu oslobodenia sa od pút konvencie a slabošskej morálky, zbožštenie seba samého, niečo na hranici medzi psychoterapiou a náboženstvom. Ja je boh a to jediné je naozaj Satanské. Najväčší sviatok v Satanizme je deň narodenia satanistu.
Na satanskú bibliu majú ľudia veľa názorov.
Citujem Pavla Turnovského
Dočítal som Satanskú bibliu s pocitom istého sklamania. Nič nového som sa totiž nedozvedel, žiadna senzácia sa nekonala. Zistil som len to, že ju napísal úplný egocentrik, ktorý ako inak, pestuje kult sily. S týmto kultom máme však my Európania svoje skúsenosti. Tento kult stojí v pozadí fašizmu, nacizmu a komunizmu. La Vey má ako Američan šťastie že týchto priamych potomkov klasického satanizmu nezažil na vlastní koži. A ďalej, výhrady, ktoré má La Vey k monoteistickým náboženstvám, hlavne k judaizmu a ku kresťanstvu, neprekračujú rámec vyhrážok, ktorými ich častovali ako pohania a polyteisti, tak osvietený racionalisti a materialisticky ateisti.
Ďalšie formy satanizmu ako náboženstva:
Okrem cirkvi satanovej, je veľa ďalších, ktoré si za základ svojho učenia zobrali satanskú bibliu ale vykladajú ju po svojom. Sem patria skupiny, ktoré vykonávajú rituálne vraždy zvierat(predovšetkým mačiek) ale aj ľudí. Schádzajú sa tajne a v malých skupinkách vykonávajú svoje obrady. Títo ľudia sú väčšinou sexuálny devianti, ktorý, sa za satanizmus iba skrývajú a ich konanie sa nezakladá na skutočnej viere.(Sama satanská biblia je proti obetovaniu a rituálnym vraždám).Jednou z nich je cirkev posledného súdu(MANSON)
Satanizmus ako hnutie:
Satanizmus je hnutie, ktorého jednotlivé skupiny vznikajú a zanikajú bez akýchkoľvek väzieb na skupiny predchádzajúce. Podstatou tohto hnutia je život človeka v prirodzenej rovnováhe prírody a ľudskej spoločnosti. Satanizmus sa stavia proti každej filozofii alebo náboženstvu ktorá proti rozumu a citom stavia dogmy, preto je považovaný za vzburu. Satanizmus preto často využíva symboly odporcov týchto náboženstiev. V spoločnosti sa prejavuje ako vierouka, filozofia, životný štýl a mágia. Ľuďom často nie je jasné, ktoré konkrétne javy majú vôbec ku Satanizmu vlastne zaradiť. Oproti skôr spomínaným skupinám predstavuje novodobý satanizmus úplný protiklad. Zakazuje rituálne obete ľudí a zvierat a odradzuje svojich členov od účasti na akejkoľvek ilegálnej činnosti. Protestuje však proti kresťanskej morálke a morálke ostatných duchovných náboženstiev, ktorú považujú za pokryteckú, slabošskú a škodlivú. Vyhlasuje narcistickú vieru v človeka, ktorý nie je spútaný žiadnymi obmedzeniami, žije voľne a je mu všetko dovolené. Proti solidarite stavia egoizmus, proti odpusteniu odplatu, proti súciteniu boj. Satan nie je chápaný ako reálne existujúca duchovná bytosť, ale ako symbol moci, pravdy, osvietenia, voľnosti, pokroku a radosti. Tu je najväčší rozdiel v chápaní satanizmu. Zatiaľ čo skutoční Satanisti neveria v Satana a podieľajú sa na tvorbe novej kultúry, zaujímajú sa o filozofiu a prehodnocujú všetky nielen morálne hodnoty a dogmy, existujú v našich podmienkach jednotlivci i skupiny, ktorým z celej ich satanistickej charakteristiky ostalo veľmi málo. Títo Satanisti (ak ich vôbec možno za Satanistov považovať), veria v reálneho Satana, alebo o Satanovi často ani príliš neuvažujú, ukájajú svoje potreby bez obmedzení nehladiac na následky, často môže ísť o nebezpečných deviantov. Sú to väčšinou osamelí mladí ľudia, ktorí žijú na okraji spoločnosti, v lepšom prípade zavrhujú všetky tradičné hodnoty krásy a života.
Komercionalizácia satanizmu
Tisícky mladých ľudí dnes nosí tričká vyzdobené obráteným pentagramom, alebo retiazky s príveskom pentagramu. Bežne vidno sprejom nastriekané satanistické symboly a heslá na náhrobných kameňoch opustených cintorínov a aj na stenách učilíšť a ubytovní mládeže. Diabol neexistuje, to si však nemôžu niektorí pseudosatanisti uvedomiť. Satanizmus je najmä životná filozofia, nie propagácia niečoho čo vôbec neexistuje.
Predovšetkým posledných 20 rokov zaznamenalo explóziu záujmu o skupiny tzv. metalu, ktorého symbolika aj tvorba má často Satanistické alebo démonické prvky, ktorými sa snaží šokovať a vytvoriť si tak individuálny štýl vlastnej tvorby a najmä stať sa slávnejšími.
Zaujímavé názory na satanizmus
Vyjadrujete sa o satanistoch ako o sektároch. Kresťania boli od roku 68. nášho letopočtu až do roku 323. nášho letopočtu sektármi, kým ich náboženstvo sa v Rímskej ríši neprijalo za štátne. Po celý stredovek už kresťania neboli sektármi? Slovo sekta nič neznamená, možno toto slovo niečo hovorí len veriacim v "náboženstvo". Lepší príklad: Na začiatku 20. storočia sa posmievali sektárom Svedkom Jehovovým, až nadišiel čas, keď Svedkovia Jehovovi sa stali riadnou cirkevnou organizáciou podobne ako rímsko-katolícka. Už sú na tom z tohto pohľadu rovnako. Ak pre satanistov sa v roku 1966 n.l. začal Strieborný vek, tak oni veľmi dobre vedia, čo to pre nich znamená. Dnes radi policajti označujú satanistov za extrémistov, a hádžu ich do jedného vreca s celkom odlišnými svetonázormi. Ak je pravdou, že satanisti sú extrémisti (t.j. životne nebezpeční pre pokojný spánok občanov), tak potom aj Kristus bol extrémista, a podľa toho ako policajné orgány narábajú s extrémistami, tak usudzujem, že Kristus bol podľa vtedajších policajných zákonov v Judei (Izraeli, Palestíne) spravodlivo potrestaný ako extrémista (terorista). Nerozumiem potom logike kresťanov, ktorí dnes vládnu v štáte, keď odsudzujú prejavy extrémizmu (satanizmus), a zároveň cez určité dni od rána do večera masírujú mozgy ľuďom o tom najväčšom teroristovi všetkých kresťanských čias. Ak to určitú skupinu veriacich v určitý druh náboženského priemyslu uráža, tak je to prirodzene, pretože tí veriaci už raz tak boli vychovaní.
Ostáva ešte jedna otázka: prečo vydávať takú problematickú knihu ako je Satanská biblia? Som toho názoru, že vydaná v dostatočnom počte, stratí chuť zakázaného ovocia, ktoré chutí obzvlášť lahodne a nepovšimnutá sa bude povaľovať v zaprášených regáloch knižníc tak isto ako spisy klasikov marxizmu-leninizmu, medzi nich svojim pôvodom aj tak patrí.
(Pavol Turnovský)
PRAVDA O CIRKVI - doplnok
PRAVDA O CIRKVI
doplnok
Biskup Oliver Oravec
Január 2002
Od prvého vydania Pravdy o Cirkvi ubehli už tri roky. Vždy som dúfal , že Vatikán sa spamätá a opraví svoje deštrukčné chyby a vráti sa na katolícku cestu. Žiaľbohu, nestalo sa tak a modernisti pokračujú na svojej anti-katolíckej ceste., na duchovnú škodu miliónov formálnych a neformálnych členov modernistickej cirkvi, ktorá neprávom sa nazýva „katolíckou“. Tento kurz Vatikánu je aj na veľkú škodu všetkých nekatolíkov a nekresťanov, ktorí nevidia v modernistickej cirkvi ten katolicizmus, ktorý mal v úmysle Pán Ježiš , keď ustanovil svoju Cirkev. Morálny dosah tejto situácie je hrozný: Čoraz viac ľudí odpadá od viery, drvivá väčšina ľudstva odmieta Krista a tí , čo sa nazývajú kresťanmi nepoznajú učenie Katolíckej cirkvi alebo len sčasti. Svet sa zmieta v strachu z terorizmu, biologických bômb. Terorizmus sa šíri aj vysokou politikou. Obávam sa , že už žijeme v dobe , o ktorej predpovedal náš Spasiteľ: „Ale či Syn človeka nájde vieru na zemi, keď príde ?“(Luk.18:8)
V tomto doplnku zhrniem ojedinelé články, ktoré som nazbieral a ktoré doplňujú môj prvý diel. Podobne je to aj s obrázkami, ktoré som nestihol „zamontovať“ v prvom diele.
Napríklad tu vidíme Jána-Pavla II. bozkávať mohamedánsky Korán pri jednej zo svojich návštev v islamskej krajine. Je to hrozný pohľad, lebo ide o „najposvätnejšiu“ knihu islamu, v mene ktorej s opovrhnutím hovoria o kresťanoch a aj Ježiša považujú iba za proroka, čiže iba za človeka. Z tejto knihy sa učia sebevrahovia skončiť svoj život a žiaľbohu aj životy mnohých nevinných ľudí. Táto kniha povoľuje mužom mať 4 manželky a nespočetný počet konkubín. Pápeži v minulosti chránili Európu od nájazdov islamsky hôrd, ktoré chceli zničiť kresťanstvo v Európe a dnes bozkávame tento Korán. Asi sv.Pius V. a nespočetní svätí, ktorí vykupovali kresťanských zajatcov zo zajatia v islamských zemiach by sa obracali v hrobe, keby neboli v nebi. Korán popiera Najsvätejšiu Trojicu, čiže nášho Pána Boha.
K čomu viedol tento zhubný ekumenizmus, synkretizmus ? Vidíme to v nových vojnách medzi mohamedánmi a kresťanmi. Napätie sa stupňuje a obávam sa , že sa nebude poľavovať.
V roku 2001 podnikol Ján-Pavol II. Návštevu v Izraeli. Tu ho vidíme pri „omši“ bez kríža. Naopak, vidíme ho sedieť na kresle s obráteným krížom, čo je znak satanistov.
Treba tu komentár?
Tu lepšie vidíme ten obrátený kríž. Jeden zbožný „modernista“ sa mi snažil vysvetliť , že tento kríž vyjadruje mučenícku smrť sv.Petra. Takéto vysvetlenie má ale dve menšie chybičky: To bol Peter , ktorý sa dal ukrižovať hore nohami a nie kríž a stalo sa to v Ríme a nie v Izraeli.
Tu vidíme Jána-Pavla II. Pri múre nárekov v Jeruzaleme. Ku tomuto múru , ktorý zostal z posledného Herodesovho chrámu v Jeruzaleme. Ku tomuto múru chodia Židia plakať za stratou chrámu, ktorý bol rozborený rímskymi vojskami, ako to predpovedal Pán Ježiš Kristus. Židia v tomto chráme prinášali starozákonné obety a keď odmietli uznať Kristovu obetu, tento chrám stratil na význame lebo symbolizoval odmietnutie Kristovho vykupiteľského diela. Iní Židia chodia k tomuto múru , aby prosili ich boha o vybudovanie nového chrámu, v ktorom by mohli znova prinášať svoje obety. Týmto iba potvrdzujú, že aj naďalej odmietajú Kristovu obetu na kríži.
Ján –Pavol II. , ktorý má reprezentovať Zástupcu Krista ,nášho Vykupiteľa, nemal čo tam hľadať. Jeho prítomnosť pri múre nárekov iba potvrdzuje, že aj on neuznal obetu Pána Ježiša na kríži a tým iba potvrdzuje , že nemôže byť katolíkom a tobôž nie pápežom.
Tu vidíme JPII. v Indii ako hanebne príjma od hinduistickej kňažky na čelo znak bohyne Šiva , čo je znak pohanského božstva a symbol sexuality. Milióny našich mučeníkov odmietli do ruky chytiť kadidlo určené pre uznanie pohanského božstva a tu „zástupca“ živého Boha príjma znak bohyne Šivy na čelo. Je tu potrebný nejaký ďalší komentár? Naši mučeníci dnes by ani nemuseli vyliať svoju krv v rámci tzv.inkulturácie, čo v preklade znamená hrubé zneváženie základov kresťanského náboženstva.
Tu vidíme 18 ročnú vysokoškoláčku pri čítaní lekcie pri „pápežskej omši“. Vidíme ju s úplne obnaženými prsiami za účasti mnohých kardinálov a biskupov. Má to byť modernistická móda pri novej omši, aby sa aj takto potvrdilo, že nová omša nie je od Boha. Táto vysokoškoláčka nechodí takto hanebne oblečená(neoblečená) do školy na prednášky a možno už takto polonahá nechodí ani po svojom dome. Keby bol JPII. pápežom , nemohol by tolerovať takéto zneuctenie omše. Definitívne: Nahota nepatrí do liturgie. Nahota patrí len do manželskej spálne, do ambulancie a pri plávaní.
Modernistická cirkev pod vedením JPII. toleruje všetky módy v kostole, včítane krátkych nohavíc u dospelých , minisukne a obnažené chrbáty u dám. Je to v prísnom rozpore s tradíciou Katolíckej cirkvi a s dobrými mravmi vôbec. No ale , komu niet rady , tomu niet ani pomoci.
Bola to Katolícka cirkev , ktorá prinášala civilizáciu do Novej Guiney a inde na svete. Cirkev učila primitívne kmene obrábať pôdu, chovať zvieratá , ale aj ako sa obliekať. Teraz vidíme opačný trend: Primitivizmus vchádza do modernistickej cirkvi pod menom inkulturácia a už nerobí žiaden problém pre súčasných prelátov , keď v našich chrámoch sa tancujú pohanské „liturgické“ tance.
doplnok
Biskup Oliver Oravec
Január 2002
Od prvého vydania Pravdy o Cirkvi ubehli už tri roky. Vždy som dúfal , že Vatikán sa spamätá a opraví svoje deštrukčné chyby a vráti sa na katolícku cestu. Žiaľbohu, nestalo sa tak a modernisti pokračujú na svojej anti-katolíckej ceste., na duchovnú škodu miliónov formálnych a neformálnych členov modernistickej cirkvi, ktorá neprávom sa nazýva „katolíckou“. Tento kurz Vatikánu je aj na veľkú škodu všetkých nekatolíkov a nekresťanov, ktorí nevidia v modernistickej cirkvi ten katolicizmus, ktorý mal v úmysle Pán Ježiš , keď ustanovil svoju Cirkev. Morálny dosah tejto situácie je hrozný: Čoraz viac ľudí odpadá od viery, drvivá väčšina ľudstva odmieta Krista a tí , čo sa nazývajú kresťanmi nepoznajú učenie Katolíckej cirkvi alebo len sčasti. Svet sa zmieta v strachu z terorizmu, biologických bômb. Terorizmus sa šíri aj vysokou politikou. Obávam sa , že už žijeme v dobe , o ktorej predpovedal náš Spasiteľ: „Ale či Syn človeka nájde vieru na zemi, keď príde ?“(Luk.18:8)
V tomto doplnku zhrniem ojedinelé články, ktoré som nazbieral a ktoré doplňujú môj prvý diel. Podobne je to aj s obrázkami, ktoré som nestihol „zamontovať“ v prvom diele.
Napríklad tu vidíme Jána-Pavla II. bozkávať mohamedánsky Korán pri jednej zo svojich návštev v islamskej krajine. Je to hrozný pohľad, lebo ide o „najposvätnejšiu“ knihu islamu, v mene ktorej s opovrhnutím hovoria o kresťanoch a aj Ježiša považujú iba za proroka, čiže iba za človeka. Z tejto knihy sa učia sebevrahovia skončiť svoj život a žiaľbohu aj životy mnohých nevinných ľudí. Táto kniha povoľuje mužom mať 4 manželky a nespočetný počet konkubín. Pápeži v minulosti chránili Európu od nájazdov islamsky hôrd, ktoré chceli zničiť kresťanstvo v Európe a dnes bozkávame tento Korán. Asi sv.Pius V. a nespočetní svätí, ktorí vykupovali kresťanských zajatcov zo zajatia v islamských zemiach by sa obracali v hrobe, keby neboli v nebi. Korán popiera Najsvätejšiu Trojicu, čiže nášho Pána Boha.
K čomu viedol tento zhubný ekumenizmus, synkretizmus ? Vidíme to v nových vojnách medzi mohamedánmi a kresťanmi. Napätie sa stupňuje a obávam sa , že sa nebude poľavovať.
V roku 2001 podnikol Ján-Pavol II. Návštevu v Izraeli. Tu ho vidíme pri „omši“ bez kríža. Naopak, vidíme ho sedieť na kresle s obráteným krížom, čo je znak satanistov.
Treba tu komentár?
Tu lepšie vidíme ten obrátený kríž. Jeden zbožný „modernista“ sa mi snažil vysvetliť , že tento kríž vyjadruje mučenícku smrť sv.Petra. Takéto vysvetlenie má ale dve menšie chybičky: To bol Peter , ktorý sa dal ukrižovať hore nohami a nie kríž a stalo sa to v Ríme a nie v Izraeli.
Tu vidíme Jána-Pavla II. Pri múre nárekov v Jeruzaleme. Ku tomuto múru , ktorý zostal z posledného Herodesovho chrámu v Jeruzaleme. Ku tomuto múru chodia Židia plakať za stratou chrámu, ktorý bol rozborený rímskymi vojskami, ako to predpovedal Pán Ježiš Kristus. Židia v tomto chráme prinášali starozákonné obety a keď odmietli uznať Kristovu obetu, tento chrám stratil na význame lebo symbolizoval odmietnutie Kristovho vykupiteľského diela. Iní Židia chodia k tomuto múru , aby prosili ich boha o vybudovanie nového chrámu, v ktorom by mohli znova prinášať svoje obety. Týmto iba potvrdzujú, že aj naďalej odmietajú Kristovu obetu na kríži.
Ján –Pavol II. , ktorý má reprezentovať Zástupcu Krista ,nášho Vykupiteľa, nemal čo tam hľadať. Jeho prítomnosť pri múre nárekov iba potvrdzuje, že aj on neuznal obetu Pána Ježiša na kríži a tým iba potvrdzuje , že nemôže byť katolíkom a tobôž nie pápežom.
Tu vidíme JPII. v Indii ako hanebne príjma od hinduistickej kňažky na čelo znak bohyne Šiva , čo je znak pohanského božstva a symbol sexuality. Milióny našich mučeníkov odmietli do ruky chytiť kadidlo určené pre uznanie pohanského božstva a tu „zástupca“ živého Boha príjma znak bohyne Šivy na čelo. Je tu potrebný nejaký ďalší komentár? Naši mučeníci dnes by ani nemuseli vyliať svoju krv v rámci tzv.inkulturácie, čo v preklade znamená hrubé zneváženie základov kresťanského náboženstva.
Tu vidíme 18 ročnú vysokoškoláčku pri čítaní lekcie pri „pápežskej omši“. Vidíme ju s úplne obnaženými prsiami za účasti mnohých kardinálov a biskupov. Má to byť modernistická móda pri novej omši, aby sa aj takto potvrdilo, že nová omša nie je od Boha. Táto vysokoškoláčka nechodí takto hanebne oblečená(neoblečená) do školy na prednášky a možno už takto polonahá nechodí ani po svojom dome. Keby bol JPII. pápežom , nemohol by tolerovať takéto zneuctenie omše. Definitívne: Nahota nepatrí do liturgie. Nahota patrí len do manželskej spálne, do ambulancie a pri plávaní.
Modernistická cirkev pod vedením JPII. toleruje všetky módy v kostole, včítane krátkych nohavíc u dospelých , minisukne a obnažené chrbáty u dám. Je to v prísnom rozpore s tradíciou Katolíckej cirkvi a s dobrými mravmi vôbec. No ale , komu niet rady , tomu niet ani pomoci.
Bola to Katolícka cirkev , ktorá prinášala civilizáciu do Novej Guiney a inde na svete. Cirkev učila primitívne kmene obrábať pôdu, chovať zvieratá , ale aj ako sa obliekať. Teraz vidíme opačný trend: Primitivizmus vchádza do modernistickej cirkvi pod menom inkulturácia a už nerobí žiaden problém pre súčasných prelátov , keď v našich chrámoch sa tancujú pohanské „liturgické“ tance.
PRAVDA O CIRKVI
PRAVDA O CIRKVI
Je Ján-Pavol II. katolíkom ?
Je Vatikán centrom Novej sekty ?
november 1998
Biskup Oliver Oravec
Úvod
Už uplynulo 33 rokov od skončenia tzv.2.vatikánskeho koncilu, 28 rokov od zavedenia Novej omše a mnoho iných zmien v Novej cirkvi. "Vďaka" tomu, že sme žili v štáte, v ktorom nám totalitný režim a najmä "všemocná" KSČ a ŠTB nedovoľovali mať normálne kontakty s udalosťami vo svete a vo Vatikáne, nemali sme potuchy o pozadí radikálnych zmien v Novej cirkvi.
Kvôli ujasnenosti: Pod pojmom Nová cirkev rozumiem cirkevné spoločenstvo, ktoré vzniklo po smrti pápeža Pia XII. Túto Novú cirkev odštartoval "pápež" Ján XXIII. Táto cirkev sa neprávom nazýva Katolíckou Cirkvou. Katolícka Cirkev našich otcov pokračuje v malých skupinách po celom svete pod vedením svojich biskupov a kňazov. Sú to tí katolíci, ktorí si zachovávajú vieru našich otcov, ktorá sa dedila z pokolenia na pokolenie, zo storočia na storočie. Nová cirkev zničila skoro všetko, čo bolo v Cirkvi posvätné a nemenné. Je to úplne iné náboženstvo.
Nepoznajúc ozajstnú situáciu vo Vatikáne, naši katolíci príjímali tieto zmeny, akoby vychádzajúce od Sv.Otca, čiže od Námestníka Kristovho poslušnosťou, ktorá právom tomuto úradu patrí. Každý správny katolík vedel, že je to samotný Duch Svätý, ktorý chráni pápeža od bludov vo veciach viery a mravov, týkajúcich sa spásy. Navyše, bol to komunistický režim a jemu oddané kolaborantské hnutie "mierových" kňazov ktorí chceli v 50-tych rokoch odtrhnúť Cirkev od Ríma, lebo Sv.Otec Pius XII. bol nekompromisným bojovníkom proti komunizmu, ktorý ničil našu vlasť. Preto Rím a pápež boli našou jedinou nádejou ako čeliť tejto ateistickej ideológii, ktorá v našom národe napáchala toľko morálnych a aj ekonomických škôd, ktoré si plne uvedomujeme až teraz. Rímsky pápež bol pre nás zárukou našej katolíckej viery, ktorú si národ vždy cenil. Táto viera bola schopná národ zjednocovať aj v jeho najťažších historických chvíľach. Dnešná nová viera polarizuje národ, ako nikdy v jeho histórii.
Preto je veľmi ťažké pochopiť, že od smrti Pia XII. je to Vatikán a jeho tzv.pápeži, ktorí ničia vieru katolíkov na celom svete, a že zmeny v Novej cirkvi boli prevedené nie pod vplyvom Ducha Svätého , ale pod vplyvom síl temností.
Veď ako si možno inakšie vysvetliť, že od skončenia koncilu vyše 120 000 kňazov opustilo kňazskú službu, stá tisíce rehoľníkov opustilo rehoľný stav. Ročne len v U.S.A. sa udeľuje priemerne 50 tisíc "zrušení", čiže anulácií manželstiev, z ktorých väčšina sú vlastne rozvody. Ako je možné, že Nová cirkev nemá vo vyspelom svete žiadne kňazské povolania. Ako je možné, že mnohí noví tzv.pápeži a teológovia obhajujú beztrestne Luthera, Husa, Kalvína, homosexualitu, rozvod a mnoho iných bludov odsúdených Cirkvou v minulosti? Ako je možné, že katolícki biskupi, kňazi a rehoľníci sa v Ruande podieľali na vyvražďovaní iných katolíkov z rasistických dôvodov ? Ako je možné , že katolícka liturgia sa zmenila v protestantskú "bohoslužbu" s deformovanými slovami "premenenia", ktoré Kristus nikdy nevyslovil? Prečo sa zmenili obrady vysviacky diakonov, kňazov a najmä biskupov, keď platnosť týchto vysviacok bola neomylne definovaná Piom XII. ? Prečo sa zrušili nižšie svätenia ? Ako je možné, že predstavitelia Novej cirkvi organizujú modlitebné stretnutia s pohanmi, ktorí neveria v osobného Boha a ktorí sa doteraz klaňajú hadom ? Alebo spoločné modlitby so židmi a inými náboženstvami, ktoré nenávidia alebo odmietajú Krista a jeho Cirkev ? Je to len náhoda, že po likvidácii starej latinskej tridentskej sv.omše v Novej cirkvi okolo roku 1970 rapídne stúpol počet terorizmu, drogovej závislosti , rozvodov a najmä potratov ? Ako je možné , že teraz sa vraždí ročne okolo 60 miliónov nenarodených detí ? Do roku 1969-70 sa v U.S.A. ľudia nebáli ísť aj o 11.hodine večer na prechádzku a dnes s dverami zamknutí troma zámkami sa boja ísť na ulicu už aj po 6 hodine večer ? Nikdy v kresťanskom svete nebolo toľko homosexuálov, pornografie, pohlavných chorôb, rozvodov. Ako je možné, že len v Južnej Amerike desiatky miliónov katolíkov prestúpilo k sektám ?
Podobná situáciu je na Slovensku, keď z katolíckeho štátu sa Slovensko premenilo na polo-ateistickú krajinu, v ktorej vo veľkých mestách sa viacej zabíja nenarodených detí než sa ich rodí a kde je viacej rozvodov než manželstiev, ktoré trvajú do smrti ? Ako je možné , že medzi kňazmi bolo toľko spolupracovníkov s ŠTB ?
Je ešte mnoho ďalších otázok, ale odpoveď je iba jedna:
Vedenia v Novej cirkvi sa zmocnili nepriatelia Krista, ktorí revolučnými zmenami chcú zničiť katolícku vieru. Vo vedení Novej cirkvi sú ľudia , ktorí sa posmievajú katolíckej tradícii, ktorá je dielom Ducha Svätého. Nové vedenie sa posmieva a protirečí učeniu svätých pápežov v minulosti.
Je stratou času obviňovať len tzv.konzumnú mentalitu alebo svet okolo nás a pritom nechcieť vidieť, že je to vedenie Novej cirkvi, ktoré už dávno nie je katolícke a ktoré zapríčinilo, že svet už neberie vážne Katolícku Cirkev a že svet odpadáva od Krista a jeho morálky.
Nie sme proti legitimnej a úprimnej reforme v Cirkvi v nepodstatných veciach, lebo Cirkev sa vždy zbavovala zbytočných nánosov a formalizmu, ktoré brzdili jej apoštolát. Dnešné zmeny v Novej cirkvi avšak sú namierené na podstatu katolicizmu a jeho sviatostí.
Tiež nechceme tvrdiť, že predstavitelia Cirkvi nikdy nehrešili alebo nemôžu hrešiť, veď dejiny Cirkvi potvrdzujú , že aj oni sú len ľudia a že aj oni potrebujú sv. spoveď. Nie všetky hriechy automaticky vylučujú preláta Cirkvi z Cirkvi. Dnes ale vidíme , že vo vedení Novej cirkvi sú ľudia , ktorí otvorene učia bludy Cirkvou odsúdené a tým sa automaticky (latae sententiae) vylučujú z Katolíckej Cirkvi a zároveň sa pozbavujú svojho posvätného úradu.
Je Ján-Pavol II. katolíkom ?
Je Vatikán centrom Novej sekty ?
november 1998
Biskup Oliver Oravec
Úvod
Už uplynulo 33 rokov od skončenia tzv.2.vatikánskeho koncilu, 28 rokov od zavedenia Novej omše a mnoho iných zmien v Novej cirkvi. "Vďaka" tomu, že sme žili v štáte, v ktorom nám totalitný režim a najmä "všemocná" KSČ a ŠTB nedovoľovali mať normálne kontakty s udalosťami vo svete a vo Vatikáne, nemali sme potuchy o pozadí radikálnych zmien v Novej cirkvi.
Kvôli ujasnenosti: Pod pojmom Nová cirkev rozumiem cirkevné spoločenstvo, ktoré vzniklo po smrti pápeža Pia XII. Túto Novú cirkev odštartoval "pápež" Ján XXIII. Táto cirkev sa neprávom nazýva Katolíckou Cirkvou. Katolícka Cirkev našich otcov pokračuje v malých skupinách po celom svete pod vedením svojich biskupov a kňazov. Sú to tí katolíci, ktorí si zachovávajú vieru našich otcov, ktorá sa dedila z pokolenia na pokolenie, zo storočia na storočie. Nová cirkev zničila skoro všetko, čo bolo v Cirkvi posvätné a nemenné. Je to úplne iné náboženstvo.
Nepoznajúc ozajstnú situáciu vo Vatikáne, naši katolíci príjímali tieto zmeny, akoby vychádzajúce od Sv.Otca, čiže od Námestníka Kristovho poslušnosťou, ktorá právom tomuto úradu patrí. Každý správny katolík vedel, že je to samotný Duch Svätý, ktorý chráni pápeža od bludov vo veciach viery a mravov, týkajúcich sa spásy. Navyše, bol to komunistický režim a jemu oddané kolaborantské hnutie "mierových" kňazov ktorí chceli v 50-tych rokoch odtrhnúť Cirkev od Ríma, lebo Sv.Otec Pius XII. bol nekompromisným bojovníkom proti komunizmu, ktorý ničil našu vlasť. Preto Rím a pápež boli našou jedinou nádejou ako čeliť tejto ateistickej ideológii, ktorá v našom národe napáchala toľko morálnych a aj ekonomických škôd, ktoré si plne uvedomujeme až teraz. Rímsky pápež bol pre nás zárukou našej katolíckej viery, ktorú si národ vždy cenil. Táto viera bola schopná národ zjednocovať aj v jeho najťažších historických chvíľach. Dnešná nová viera polarizuje národ, ako nikdy v jeho histórii.
Preto je veľmi ťažké pochopiť, že od smrti Pia XII. je to Vatikán a jeho tzv.pápeži, ktorí ničia vieru katolíkov na celom svete, a že zmeny v Novej cirkvi boli prevedené nie pod vplyvom Ducha Svätého , ale pod vplyvom síl temností.
Veď ako si možno inakšie vysvetliť, že od skončenia koncilu vyše 120 000 kňazov opustilo kňazskú službu, stá tisíce rehoľníkov opustilo rehoľný stav. Ročne len v U.S.A. sa udeľuje priemerne 50 tisíc "zrušení", čiže anulácií manželstiev, z ktorých väčšina sú vlastne rozvody. Ako je možné, že Nová cirkev nemá vo vyspelom svete žiadne kňazské povolania. Ako je možné, že mnohí noví tzv.pápeži a teológovia obhajujú beztrestne Luthera, Husa, Kalvína, homosexualitu, rozvod a mnoho iných bludov odsúdených Cirkvou v minulosti? Ako je možné, že katolícki biskupi, kňazi a rehoľníci sa v Ruande podieľali na vyvražďovaní iných katolíkov z rasistických dôvodov ? Ako je možné , že katolícka liturgia sa zmenila v protestantskú "bohoslužbu" s deformovanými slovami "premenenia", ktoré Kristus nikdy nevyslovil? Prečo sa zmenili obrady vysviacky diakonov, kňazov a najmä biskupov, keď platnosť týchto vysviacok bola neomylne definovaná Piom XII. ? Prečo sa zrušili nižšie svätenia ? Ako je možné, že predstavitelia Novej cirkvi organizujú modlitebné stretnutia s pohanmi, ktorí neveria v osobného Boha a ktorí sa doteraz klaňajú hadom ? Alebo spoločné modlitby so židmi a inými náboženstvami, ktoré nenávidia alebo odmietajú Krista a jeho Cirkev ? Je to len náhoda, že po likvidácii starej latinskej tridentskej sv.omše v Novej cirkvi okolo roku 1970 rapídne stúpol počet terorizmu, drogovej závislosti , rozvodov a najmä potratov ? Ako je možné , že teraz sa vraždí ročne okolo 60 miliónov nenarodených detí ? Do roku 1969-70 sa v U.S.A. ľudia nebáli ísť aj o 11.hodine večer na prechádzku a dnes s dverami zamknutí troma zámkami sa boja ísť na ulicu už aj po 6 hodine večer ? Nikdy v kresťanskom svete nebolo toľko homosexuálov, pornografie, pohlavných chorôb, rozvodov. Ako je možné, že len v Južnej Amerike desiatky miliónov katolíkov prestúpilo k sektám ?
Podobná situáciu je na Slovensku, keď z katolíckeho štátu sa Slovensko premenilo na polo-ateistickú krajinu, v ktorej vo veľkých mestách sa viacej zabíja nenarodených detí než sa ich rodí a kde je viacej rozvodov než manželstiev, ktoré trvajú do smrti ? Ako je možné , že medzi kňazmi bolo toľko spolupracovníkov s ŠTB ?
Je ešte mnoho ďalších otázok, ale odpoveď je iba jedna:
Vedenia v Novej cirkvi sa zmocnili nepriatelia Krista, ktorí revolučnými zmenami chcú zničiť katolícku vieru. Vo vedení Novej cirkvi sú ľudia , ktorí sa posmievajú katolíckej tradícii, ktorá je dielom Ducha Svätého. Nové vedenie sa posmieva a protirečí učeniu svätých pápežov v minulosti.
Je stratou času obviňovať len tzv.konzumnú mentalitu alebo svet okolo nás a pritom nechcieť vidieť, že je to vedenie Novej cirkvi, ktoré už dávno nie je katolícke a ktoré zapríčinilo, že svet už neberie vážne Katolícku Cirkev a že svet odpadáva od Krista a jeho morálky.
Nie sme proti legitimnej a úprimnej reforme v Cirkvi v nepodstatných veciach, lebo Cirkev sa vždy zbavovala zbytočných nánosov a formalizmu, ktoré brzdili jej apoštolát. Dnešné zmeny v Novej cirkvi avšak sú namierené na podstatu katolicizmu a jeho sviatostí.
Tiež nechceme tvrdiť, že predstavitelia Cirkvi nikdy nehrešili alebo nemôžu hrešiť, veď dejiny Cirkvi potvrdzujú , že aj oni sú len ľudia a že aj oni potrebujú sv. spoveď. Nie všetky hriechy automaticky vylučujú preláta Cirkvi z Cirkvi. Dnes ale vidíme , že vo vedení Novej cirkvi sú ľudia , ktorí otvorene učia bludy Cirkvou odsúdené a tým sa automaticky (latae sententiae) vylučujú z Katolíckej Cirkvi a zároveň sa pozbavujú svojho posvätného úradu.
Obete organizovaného kresťanstva
Obete organizovaného kresťanstva
Starí Pohani
Počnúc od času keď bolo kresťanstvo prijaté ako štátne náboženstvo (r.315) nádherné inoverecké („pohanské“) kostoly boli kresťanmi zbúrané a „pohanskí“ kňazi pozabíjaní . V období medzi r 315 a 6. storočím tisícky „pohanov“ bolo zavraždených. Príklady: Svätyňa Eskulápa v Egejsku, Afroditin chrám v Golgate Aphaka v Lebanóne, Heliopolis. Kresťanskí kňazi ako Marek z Aphaky alebo Cyril z Heliopolisu boli povestní ako „ničitelia chrámov“. Na „pohanské“ bohoslužby bol od r.356 rozsudok smrti. Kresťanský cisár Theodosius (408-450) dokonca deti nechal popraviť zato, že sa hrali s pozostatkami „pohanských“ sôch, čo kresťanskí kronikári popisovali slovami: „úzkostlivo dodržiaval kresťanské účenie.“ V 6. storočí boli „pohani“ zbavení všetkých práv. V 4. storočí bol filozof Sopatros popravený na žiadosť kresťanských úradov. Svetoznáma filozofka Hypatia z Alexandrie bola v r.415 roztrhaná na kúsky pomocou sklenených črepín hysterickými kresťanmi, ktorých viedol kresťanský kňaz Peter.
Missie
Cisár Karol Veľký (Charlemagne) v r. 782 nechal zoťať 4500 Sasov, ktorí neboli ochotní prijať kresťanstvo. Sedliaci zo Stedingu – blízko mesta Altenesch (Nemecko), ktorí nemohli zaplatiť zničujúce cirkevné dane boli povraždení dňa 27.5.1234 vrátane žien a detí (počet: 5-11 tisíc) Bitka pri Belehrade v roku 1456: 80 000 Turkov pobitých. Poľsko v pätnástom storočí:1019 kostolov zbúraných a 17 987 dedín zrovnaných zo zemou kresťanskými rytiermi (počet obetí neznámy). V Írsku v 16.-17. storočí anglickí vojaci „pacifikovali“ a „civilizovali“ IRSKO, kde žili iba galicijskí „divoši Írovia“-čiže „nerozumné zvery bez vedomosti o Bohu alebo o dobrých mravoch.“ Jeden zo zvlášť úspešných vojakov Humprey Gilbert nariadil , „aby sa hlavy tých čo boli zabití uťali a položili vedľa cesty. Toto úsilie civilizovať Írov naozaj vzbudilo strach u národa keď videli zoťaté hlavy svojich otcov bratov detí a príbuzných ležať na zemi“(doslovný citát) Desaťtísíce Galských Írov padlo za obeť tomuto masakru.
Križiacke výpravy (1095-1201)
Prvá križiacka výprava 1095 na rozkaz pápeža Urbana II.
V Semline (Maďarsko) zabitých tisícky (24.6.1096), Wieselburg (Maďarsko): ďalšie tisíce (12.6.1096) 9.9.1096 až 12.9.1096. za 4 dni Nikaia, Xerigordon (v tom čase turecké – veľa tisíc zabitých). Až po pápeža Jana (1098) celkovo 40 hlavných miest a 200 hradov dobytých. Počty vyvraždených neznáme. 3.6.1098 potom dobytá Antiochia (vtedy turecká) správy o zabitých sa líšia od 10 000 do 60 000. Neskôr, 28.6.1098 -100 000 Turkov (vrátane žien a detí). V tomto prípade Kresťania „inak neublížili ženám, ktoré našli v nepriateľských stanoch, iba im prebodli bruchá svojimi kopiami“(citát: podľa kresťanského kronikára Fulchera z Chartres) . V Maraatan-numan 11.12.1098 tisícky zabitých... V dôsledku nasledujúceho hladu „ už zapáchajúce mŕtvoly nepriateľa boli požierané kresťanmi“ ako napísal kronikár Albert Aquensis.
Jeruzalem bol dobytý 5.7.1099. Viac než 60 000 obetí (židov, moslimov – mužov, žien a detí). Podľa slov očitého svedka: „Pred Šalamúnovým chrámom bol taký masaker, že naši ľudia sa brodili v krvi nepriateľov až po členky“ a potom naši ľudia „šťastní a s výkrikmi radosti kráčali k hrobu SPASITEĽA, aby si ho uctili a vzdali mu vďaku“. Arcibiskup z Tyru, ktorý bol očitým svedkom napísal: „Nebolo možné sa ani pozerať na obrovský počet zabitých bez hrôzy, všade ležali kusy ľudských tiel, a celá zem bola pokrytá krvou zabitých, nehovoriac o množstve bezhlavých tiel a množstva zohavených ľudských údov pohádzaných na všetkých miestach, čo vzbudzovalo hrôzu divákov. Ešte hroznejšie bolo pozerať na samotných víťazov, z ktorých odkvapkávala krv od hlavy až po päty – strašný pohľad pre každého. Bolo hlásené, že vo vnútri chrámu zahynulo asi 10 000 obetí.
Kresťanský kronikár Eckerhard z Aury zaznamenal, že dokonca v lete, čo nasledovalo, v celej Palestíne bol skazený vzduch od zápachu rozkladajúcich sa tiel.
Jeden milión obetí na životoch v prvej križiackej výprave. Bitka u Askalonu (12.8.1099) 200 000 „pohanov“ zabitých „V mene Našeho Pána Ježiša Krista“...
Štvrtá križiacka výprava
12.4.1204 Konstantinopol bol dobytý, počet obetí neznámy (Mnoho tisíc, medzi nimi aj kresťanov).
Kresťanskí križiacki rytieri v r.1203 (IV. križiacka výprava) vydrancovali Konštantinopol (Carihrad). Znesvätili hrobky cisárov v chráme Sofie, ženy vrátane mníšky boli znásilnené a povraždené. Mesto bolo prakticky rozborené.[R 74 ]
(Zvyšok križiackych výprav -pre úsporu miesta sa neuvádzajú podrobností ) Odhaduje sa ,že až po pád Akkonu (1291) bolo pravdepodobne až 20 miliónov obetí na životoch ( iba v samotnej „Posvätnej" zemi a arabsko-tureckých územiach).
Poznámka: Všetky tieto cifry sú podľa vtedajších kresťanských kronikárov.
Honba na kacírov
Už v r.385 boli prví kresťania sťatí pre kacírstvo a to španielsky Priscillianus a jeho stúpenci. Stalo sa to v Trieru (Nemecko). Manechiáni, ktorí mali niečo odlišné názory boli vyvražďovaní vo veľkých počtoch medzi r. 372 až 444 n.l. po celej Rímskej ríši. (Mnoho tisíc obetí )
Albigénci, ktorí sa sami považovali za dobrých kresťanov, avšak neboli ochotní slepo poslúchať pápežské edikty a platiť dane Rímu sa stali obeťami, a na pokyn pápeža Innocenta III boli masovo vyvražďovaní (pozri predchádzajúce). V Beziers (dnešné Francúzsko) boli všetci občania vyvraždení vrátane tých katolíkov, ktorí nechceli zradiť svojich albigenských priateľov. Za obeť vraždeniu padlo 20-70 tisíc. V Carcassonne 15.8.1209, tísícky zavraždených. Ďalšie mestá nasledovali. po celých 20 rokov vojny pokiaľ takmer všetci Katharci (asi polovica obyvateľov krajiny Languedoc, terajšieho južného Francúzska) neboli celkom vyhubení. Keď toto ťaženie končilo (1229) bola založená INKVIZÍCIA v 1232, aby inkvizítori pátrali a vyhubili prežívajúcich a ukrývajúcich sa „kacírov“. Posledný z katarov bol upálený v r. 1324. Odhadovaný počet (iba katarov) asi jeden milión. Iní „kacíri“ boli Waldénci, Paulikianci, Runcariání, Jozefiti a veľa iných. Väčšina týchto sekt bola vyvraždená.(Zdá sa, že niektorí Waldénci prežili až dodnes, ale museli si vytrpieť 600 rokov prenasledovania). Odhady týchto obetí sú prinajmenšom stotisíc, (vrátane španielskej inkvizície, avšak nerátajúc do toho obete v Novom Svete- Amerike).
Španielsky inkvizítor Torquemada je údajne sám zodpovedný za vraždu upálením 10 220 ľudí. Ján Hus za svoju kritiku pápežskej neomylnosti a za obchodovanie s „odpustkmi“ bol upálený v r.1415. Univerzitný profesor B.Hubmaier upálený v r.1538 vo Viedni. Giordano Bruno, dominikánsky mních po sedem ročnom uväznení bol upálený pre kacírstvo v Campo dei Fiori (Rím) 17.2.1600, pri čom mu predtým prepichli jazyk klincom.
Honba na bosorky
Od počiatkov kresťanstva až po r.1484 bolo upálených alebo obesených mnoho tisíc nevinných obetí, no orgie vraždenia bosoriek začali až neskôr. V období medzi 1484 až 1750 podľa moderných vedcov padlo za obeť mnoho sto tisíc obetí, z nich 80 % žien , ktoré boli upálené alebo obesené. (Neúplný zoznam v knihe Burning of Witches - A Chronicle of Burning Times).
Náboženské vojny
Križiacke výpravy 15. storočia proti husitom - zabitých mnoho tisíc. V r.1538 pápež Pavel III. vyhlásil krížovú výpravu proti odpadlíckemu Anglicku a vyhlásil všetkých Angličanov za otrokov Cirkvi (na šťastie nepodarilo sa mu uskutočniť zámer).
V r.1568 španielsky inkvizičný tribunál nariadil popravu troch miliónov rebelantov v terajšom Holandsku (vtedy patrilo Španielsku). Tisícky boli skutočne popravení.
Vo Francúzsku asi 20 000 Hugenotov bolo povraždených na rozkaz pápeža Pia V., až po 17. storočie bolo 200 000 Hugenotov nútených utiecť z ich vlasti.
V 17. storočí Katolíci zavraždili Gasparda de Coligny, protestantského vodcu. Po tom čo ho zavraždili, „zohavili jeho telo, uťali mu hlavu a jeho genitálie, a potom ho hodili do rieky. Avšak to nestačilo, pretože ich napadlo, že nie je hodný toho, aby bol potravou pre ryby – teda jeho telo vytiahli a obesili na šibenici v Montfauleone, aby bolo potravou pre červy a vrany.“
V 17.storočí Katolíci dobyli mesto Magdeburg (Nemecko) a približne 30 000 protestantov bolo vyvraždených - „ V jedinom kostole bolo nájdených päťdesiat žien, ktorým uťali hlavy“ ako vraví básnik Friedrich Schiller:„Spolu s deťmi, čo matky kojili“.
V tridsať ročnej vojne 17-teho storočia najmenej 40% celkovej populácie Nemecka bolo vyhubených.
Zaobchádzanie so Židmi
Už v 4. a 5. storočí boli synagógy zbúrané. Počet zabitých Židov neznámy.
Uprostred štvrtého storočia bola prvá synagóga zbúraná na rozkaz biskupa Innocentiusa z Dertonu v severnom Taliansku. Prvá známa vypálený synagóga bola blízko rieky Euphrat na rozkaz biskupa Kallinikona v r.388. Z rozhodnutia Koncilu v Tolede bolo 694 Židov vzatých do otroctva, ich majetok konfiškovaný a ich deti nasilu pokrstené. Biskup v Limoges (Francúzsko) v r.1010 prikázal, aby boli Židia v meste, čo sa nechcú dať pokrstiť vyhnaní, alebo zabití. Pri prvej krížovej výprave boli masakry na Židov v mestách Worms (18.5.1096) - Mainz (27.5.1096) - spolu 1100 zabitých - v Kolíne, Neusse, Altenahr, Wevelinghovern, Xanten, Moers, Dortmund, Kerpen, Trier , Metz, Regensburg, Praha a iné. Všetky mestá v Nemecku, okrem Metz/Francúzsko, Praha / Česko) Celkové obete sa odhadujúna 12 000.
Druhá križiacka výprava: 1147 - Stovky Židov boli zabití v Ham, Sully, Carentan a Rameru (miesta vo Francúzsku).
Tretia križiacka výprava: Anglické Židovské spoločenstvá vyhnané 1189 -1190, Fulda (Nemecko) 1235: 34 židovských mužov a žien zabitých. 1257,1267:židovské spoločenstvá v Londýne, Canterbury, Northamptone, Lincolnu, Cambridgi a v iných mestách vyhubené.1290 v Česku a v Poľsku údajne 10 000 židov pobitých. V Nemecku počnúc pogromom v meste Deggendorf (1337) sa vražedná vlna proti Židom rozšírila na 51 ďalších miest v Bavorsku , Rakúsku a Poľsku. V r.1348 všetci Židia v Basel (Švajčiarsko) a Strasbourgu (Francúzsko) dve tisíc ľudí bolo zaživa upáleních.(iba v tomto jednom roku bolo zabítých viac Židov ako kresťanov za 200 rokov prenasledovania kresťanov v starej Rímskej ríši. V r.1389 v Prahe 3 000 Židov zavraždených. V 1391 v Seville pod vedením arcibiskupa Martineza 4 000 Židov zabitých, 25000 predaných do otroctva. Bolo ich ľahko nájsť, pretože všetci Židia museli nosiť farebný „znak hanby“, počnúc od desiatich rokov veku. V roku 1492 keď sa Krištof Kolumbus vydal na plavbu za objavením Nového Sveta, bolo viac než 150 000 Židov vyhnaných zo Španielska, veľa z nich pomrela na ceste. V r.1648 Chmielniczkého masakre.V Poľsku asi 200 000 Židov zabitých a tak to pokračuje storočie za storočím až po spaľovacie pece v Auschwitzi.
Domorodé obyvateľstvo
Počnúc od Krištofa Kolumbusa podrobovanie Ameriky znamenalo propagáciu kresťanstva najnevyberanejšími spôsobmi. Ihneď, akonáhle vystúpili na suchú zem na prvých obývaných ostrovoch Karibského mora Kolumbus zajal šesť domorodcov o ktorých prehlásil: „mali by byť dobrými sluhami a ľahko z nich urobím kresťanov, pretože sa mi zdá, že nepatria k žiadnemu náboženstvu“. Ďalej hovorí o Indiánoch ako „ctiteľoch modiel“ toľkých „otrokoch koľko len španielska koruna si bude želať.“ Jeho spoločník Michele de Cuneo, taliansky šľachtic hovoril o domorodcoch ako o „zvieratách“, pretože jedia keď sú lační a „milujú sa otvorene kedy sa im zachce“. Na každom ostrove kde Kolumbus zakotvil umiestnil kríž s príslušným vyhlásením („requiremento“) znamenajúcim , že zaberá zem do vlastníctva svojho katolíckeho patróna v Španielsku. Ak sa domorodci zdráhali ( alebo nerozumeli o čo ide) pokračuje Kolumbus:„Uisťujem vás, že s pomocou Božou vstúpime násilne do vašej krajiny a povedieme vojnu proti vám a podrobíme vás jarmu a poslušnosti cirkvi, spôsobíme vám toľko zla čo len vládneme tak ako vazalom, čo odmietajú prijímať svojho pána.“ Guvernér kolónie „Záliv Massachusetts“ . John Winthrop poveril nových plantážnikov (kolonizátorov) v New Englande, aby vniesli evanjelium do týchto častí sveta a vytvorili baštu proti kráľovstvu Antikrista“ Približne dve tretiny domorodého obyvateľstva zahynulo na kiahne zavlečené sem kolonistami ešte predtým než začali násilnosti. Toto bolo vyhlasované ako „zázračná láskavosť a predvídavosť Božia“ v záujme kresťanstva. Guvernér napísal v r.1634:„pokiaľ ide o domorodcov, tí takmer všetci zomreli na kiahne, takže Boh takto zabezpečil naše vlastnícke právo na to čo tu máme. Na Hispaniola po príchode Kolumbusa domorodé obyvateľstvo (Arawakovia) , ktorí boli šťastný a mierumilovný ľud , obývajúci ostrov s bohatými prírodnými zdrojmi, skutočný raj na zemi, čoskoro utrpeli stratu na životoch 50 000 ľudí. Tí čo prežili podľahli znásilňovaniu, vraždám, zotročeniu a španielskym nájazdom. Jeden z očitých svedkov to popísal takto: „Tak veľa Indiánov pomrelo, že to nebolo možné zrátať, všade na zemi ležali mŕtvi Indiáni. Zápach bol obrovský, smrtonosný.“ Indiánsky náčelník Hatuey ušiel so svojimi ľuďmi, bol však chytený a upálený za živa. Keď ho uväzovali na kôl františkánsky kňaz ho nabádal, aby prijal Ježiša aby sa jeho duša dostala do neba, namiesto do pekla. Hatuley odpovedal, že ak v nebi sú kresťania , radšej pôjde do pekla.“(Čo sa stalo s jeho súkmeňovcami bude popísané neskôr).
Španieli sa rozkošou vyžívali vo vymýšľaní najrôznejších zverstiev. Vyrobili šibenicu, kde sa prsty nôh dotýkali zemi, aby sa obete neudusili hneď. Potom obesili naraz tridsať Indiánov na počesť Ježiša Krista Nášho Spasiteľa a jeho Dvanásti Apoštolov. Potom zabalili telá do slamy a pálili ich za živa.“
Inokedy mali pôžitok z toho ak jednou ranou mečom uťali niekomu celé rameno, alebo celú nohu až od panvy, alebo hlavu ako mäsiari. Vasco (de Balboa) nariadil , aby štyridsať Indiánov bolo roztrhaných na kúsky špeciálne cvičenými psami. Ostrov s ôsmymi miliónmi obyvateľov do konca r.1496 stratil pri Kolumbovom príchode v r.1492 až polovicu obyvateľov, napokon boli všetci domorodci vykynožení, takže Španieli boli „nútení“ dovážať otrokov z iných Karibských ostrovov, tých však stihol rovnaký osud. Za štvrť storočia boli milióny domorodcov zabitých. Potom Španieli vtrhli do vnútrozemia Mexika v Strednej Amerike. Kultúra týchto miest bola čoskoro úplne devastovaná a domorodci vyvraždení. Do konca 16. storočia sa asi 200 000 Španielov prisťahovalo do Ameriky a asi 60 miliónov domorodcov bolo vyvraždených. Nelíšili sa v tomto ani zakladajúci kolonisti Severnej Ameriky. Podľa európskych štandárd vojna proti Indiánom bola iba „detská hračka“. Podľa slov niektorých:“ Tieto vojny sú menej krvavé, takže nebolo veľa vyvraždených na žiadnej z bojujúcich strán. Títo Indiáni aj keby bojovali sedem rokov, nezabijú viac než sedem ľudí a naviac Indiáni obvykle ušetria ženy a deti“. Na jar 1612 si niektorí Anglickí kolonisti obľúbili život medzi priateľskými a štedrými domorodc-ami a z Jamestownu sa mnohí k domorodcom nasťahovali (vyriešilo to ich sexuálne problémy, - na názor cirkvi sa nepýtali) „Guvernér Thomas Dale ich nechal pochytať, niektorí boli obesení, iní lámaní na kolese, alebo zastrelení. Takéto „elegantné“ popravy boli však výsadou iba Angličanov, ktorí chceli žiť ako Indiáni. Voči domorodcom sa používali iné metódy. V oblasti terajšieho Massachussetts prebiehala genocída, ktorú teraz voláme „Vojna s Peqoutmi“. Zabijaci boli Puritánski Kresťania z New Englandu. Keď našli mŕtveho kolonistu nik sa nezdržiaval vyšetrovaním, ale spustila sa lavína pomsty proti Narragansetským Indiánom, napriek dohovorom s ich náčelníkom. Keď ich Pequotskí Indiáni, čo boli nepriatelia Narragansetských vítali, vypálili aj týmto všetky ich osady. John Masson, puritánsky zástupca veliteľa napísal po jednom takomto masakre: „A naozaj taký hrozný teror spustil na nich Všemohúci Boh, že bezhlavo utekali priamo do horúcich plameňov, kde zahynuli, nad nimi bol Boh, ktorý sa smial nepriateľom Jeho národa. Takýto rozsudok dal Boh proti POHANOM, zaplniac celé miesto mŕtvymi mužmi, ženami a deťmi“ teda „PÁN s potešením udieral našich nepriateľov do ich zadnej časti tela, aby nám dal ich zem do nášho dedičstva,“ Masonov osobný priateľ to hneď aj ospravedlnil Bibliou: „strašný bol krvavý pohľad pre mladých vojakov, avšak Sväté Písmo vyhlasuje, že niekedy ženy a deti musia zahynúť s rodičmi." Kolonisti dokonca vycvičili špeciálnych psov na chytanie a roztrhávanie Indiánov. Pequotov takto prakticky takmer úplne vyvraždili. Kňaz John Endicott napísal guvernérovi a požiadal ho, aby mu zo zajatcov pridelil jednu mladú ženu, dievčinu a chlapca. Vierolomnosť kresťanov pri mierových dohodách bola bežná. Citujeme Štátneho radu štátu Virginia:"Mierové zmluvy boli podpísané s dopredu uváženým zámerom porušiť ich“. „akonáhle Indiáni dostanú pocit istoty, budeme vo výhode, že ich prekvapíme a ustrihneme im rožky.“ V r.1624 šesťdesiat po zuby ozbrojených Angličanov podrezalo 800 bezbranných Indiánov, mužov, žien a detí. V jedinom masakri vo vojne „Kráľa Filipa“ v r.1675 a 1676 zabili 600 Indiánov. Pred príchodom Angličanov kmeň západných Abenakiov v New Hampshire a Vermonte rátal 12 000 hláv. Za menej než pol storočia z nich ostalo iba 250 na žive (95 % vyvraždení). Kmeň Potumtuckov mal viac než 18 000 členov. Po päťdesiatich rokoch iba 920 ostalo(95 % vyhubených). Quiripi -Unquachog: pôvodne 30 000, ostalo 1500 (95 % vyhubených). V Massachusetts z pôvodného počtu 44 000 ostalo 6 000 (81% strata). Toto sú iba niekoľké orientačné čísla. Celkový počet vyhubených Indiánov v oboch častiach kontinentu je 150 miliónov v období od r.1500 do r.1900. Vo viacerých krajinách ako Brazília a Guatemale to pokračuje doteraz.
Ďalšie slávne udalosti v dejinách USA
V štáte New England kňaz Solomon Stoddard v r.1703. „Predložil oficiálnu žiadosť guvernérovi, aby vyplácal kolonistom úhradu na zakúpenie a výcvik špeciálnych psov, na hony poriadané na Indiánov ako na medvede.“ Masaker pri Sand Creek (Colorado) 12.11.1864. Plukovník John Chivington, predtým metodický farár a stále ešte predstavený tejto cirkvi nechal postrieľať všetkých obyvateľov Cheyenskej osady (asi 600), zväčša ženy a deti, napriek tomu, že náčelník sa vzdal a mával bielou vlajkou (zabitých 400-500). Pod dozorom farára Rufusa Anderona prebiehalo vyvražďovanie na Hawai, kde bolo 90% obyvateľstva likvidovaných do r.1870. Tento kňaz v tom videl úplne prirodzený postup: „amputáciu chorého údu od tela“
Zverstvá dvadsiateho storočia:
Katolícke vyhladzovacie tábor
V druhej svetovej vojne v r.1942-1943 bolo v Chorvátsku veľa vyhladzovacích táborov, ktoré riadili katolícki Ustašáci pod diktatúrou Ante Paveliča, praktizujúceho katolíka a pravidelného návštevníka vtedajšieho pápeža. Boli dokonca zriadené aj koncentračné tábory pre deti! Najneznámejší z týchto táboroch bol v Jasenovaci , na čele ktorého stál františkánsky farár . Pravoslávni Srbi (a podstatná časť Židov) tu boli vyvražďovaní. Svoje obete upaľovali v peciach ako nacisti, na rozdiel od týchto však hádzali do ohňa obete za živa (Nacisti ich najprv usmrcovali v plynových komorách). Inokedy Ustašáci obete zapichávali ako prasiatka, alebo zastrelili. Počet obetí: 300 000 až 600 000 (v pomerne maličkej krajine). Mnohí zo zabijakov boli františkáni. Tieto zverstvá boli také, že prizerajúci sa nacistickí príslušníci SS zo „Sicherheitsdienstu“ sa sťažovali Hitlerovi (pravda, márne) Pápež o tom vedel, ale neurobil nič, aby tomu zabránil.
Katolícky horor vo Vietname
V r.1954 sa Severný Vietnam oslobodil z francúzskeho područia (s finančnou podporou USA dvoch miliárd dolárov). Veľa katolíkov ušlo na Juh v dôsledku protikomunistickej propagandy, hoci bola náboženská sloboda zaručená pre všetkých. V južnom Vietname zabránila klika katolíckej lobby vo Washingtone spolu s Vatikánskym hovorcom v USA, kardinálom Spellmanom demokratickým voľbám v Južnom Vietname a prezidentom Južného Vietnamu sa stal katolícky fanatik Ngo Dinh Diem. Došlo k nevídanej diskriminácii, pretože všetka pomoc vrátane potravín od USA sa katolíkom prideľovala zdarma, zatiaľ čo budhistické dediny a obyvatelia museli za ne platiť, alebo boli ignorované. Zaviedol sa aj režim, ktorý predstihol americký „McCartyismus“. Prezident Južného Vietnamu vydal výnos, podľa ktorého: „osoby pokladané za nebezpečné pre štátnu obranu a verejnú bezpečnosť sa výkonnou mocou uväznili v koncentračných táboroch.“ Tisícky budhistických disidentov a mníchov boli poslaní do koncentrákov. Na protest sa budhistickí intelektuálovia často poliali benzínom a umierali upálením. Poznámka: Budhisti upaľovali sami seba, kresťania upaľovali bez výnimky vždy druhých.Tieto koncentračné tábory sa zmenili vo vyhladzovacie tábory.Podľa odhadov počas obdobia tohoto teroru (1955-1960) najmenej 24 000 ľudí utrpeli zranenia a 80 000 bolo popravených, 275 000 bolo uväznených a mučených a 500 000 bolo poslaných do koncentračných táborov. V nasledujúcich desaťročiach tisícky amerických vojakov položili svoje životy za to, aby bránili takýto režim.
Masakry v Rwande
V r.1994. v trpasličom africkom štáte Rwande boli na stovky tisícok civilného obyvateľstva vyvražďovaných v konflikte, ktorý sa obvykle popisuje ako medzi etnickými skupinami Hutu a Tutzi. Starostlivo sa utajovala aktívna účasť katolíckeho kléru na masakroch r.1994 v Rwande. Ako prvé sa vynorili správy vyvracajúce účasť katolíckej cirkvi na masakroch v katolíckych denníkoch, ešte dávno predtým, než niekto vzniesol žalobu proti takejto účasti. Potom v Nemecku v spravodajskom vysielaní „S2 Aktuel“ 18.10.1996 bolo zverejnené toto: „Anglikánske a katolícke mníšky sú obviňované, že sa aktívne účastnili vo vraždení. Najmä konanie niektorých katolíckych kňazov upútalo záujem verejnosti v hlavnom meste Rwandy, v Kigali po mnohé mesiace. Išlo o kňaza Cirkvi Svätej Rodiny, ktorý vraždil Tutziov najbrutálnejším spôsobom. Bolo o ňom hlásené, že sprevádzal milíciu Hutuov, čo plienili všetko a mal pod kapucňou strelnú zbraň. V jeho farnosti sa skutočne odohral hrozný masaker Tutziov, ktorí hľadali u neho útočisko. Dokonca po dvoch rokoch sa mnohí katolíci zdráhajú vstúpiť do ich kostola, pretože vyhlasujú že účasť istej časti kléru v masakroch bola s istotou preukázaná. Nie je v Rwande azda ani jediný kostol, v ktorom by neboli brutálne vyvražďované ženy, utečenci a deti kľačiaci pred krucifixom. Podľa očitých svedkov kňazi vydávali ukrývajúcich sa Tutziov do rúk milície Hutu, ktorí ich potom mačetami vraždili rad radom. V súvislosti s týmito udalosťami opätovne sa spomínajú mená dvoch benediktínskych mníšok, ktoré sa nateraz ukrývajú v belgickom kláštore, aby unikli trestnému stíhaniu. Podľa tých čo prežili, jedna z nich zavolala vraždiacich Hutuov a zaviedla ich k mnohým tisícom ukrývajúcich sa civilných bezbranných utečencov čo hľadali úkryt v kláštore. Vrahovia týchto potom vyviedli pred bránu a tam ich v prítomnosti mníšky popravovali. Tá druhá mníška tiež priamo spolupracovala s vrahmi milície Hutu. Očití svedkovia vypovedali, že chladnokrvne sa prizerala na vraždenie ľudí a dokonca potom priniesla benzín, ktorým vrahovia polievali telá a pálili ich často aj za živa.
V predchádzajúcom uvedené škody spôsobené ľudstvu a ľudskej civilizácii boli zapríčinené zväčša ľudským faktorom, ktorého konanie bolo modifikované kresťanstvom. Túto časť treba však rozvíjať ďalej s rozbormi pôsobenia kresťanstva na vzťahy človeka k prírode, vede a ľudskej spoločnosti. K tejto množine analytických názorov uvediem na tomto mieste iba jeden príklad: Kresťanský názor o tom, že morové rany boli Božím trestom je nezmysel – zapríčilo ich náboženské učenie!!! Mor (pestis bubonica) je infekčné ochorenie, spôsobené baktériami Yersinia pestis, ktoré sú prenášané na človeka blchami z nakazených hlodavcov, najmä potkanov. Kresťanstvo od samotného počiatku zavrhlo antický helénsky ideál HARMÓNIE TELA A DUCHA. Pestovanie tela, šport, časté kúpele, ktoré boli v starom Grécku samozrejmou súčasťou života sa stali pohanským kacírstvom a hriechom. Fyzické telo sa stalo podľa kresťanského učenia predmetom odporu, prekážajúce rozvíjať nábožného ducha, kúpať sa , umývať sa pravidelne mydlom sa vyhlasovalo za niečo v rozpore s „náboženskou skromnosťou“ [E 102] Prior na Sorbone menom Jozef Lambert dokonca vyhlasoval, že :“každé dotýkanie sa tela je už vážny hriech“ [E 102] Nečudo, že ľudia v dôsledku tohoto učenia pokladali za veľkú cnosť zavrhovať akúkoľvek hygienu, spali v prachu na zemi, a preto ich telo sa hemžilo všami, blchami, svrabom a to aj u ľudí, ktorí boli bohatí, ba aj šľachtici, kniežatá a králi boli zavšivení, plní bĺch a svrabu. Akonáhle teda vznikol rezervoár morovej nákazy u krýs, BLCHY ich už okamžite preniesli na „pobožných kresťanov“, ktorí sa z pobožnosti neumývali a nekúpali. Toto vysvetľuje prečo v starom Grécku nepoznali mor, zatiaľ čo kresťanský stredovek bol ním strašne decimovaný. Jedna takáto epidémia počas 6.storočia vyhubila 100 miliónov ľudí (nie len v Európe, ale aj priľahlých častiach Stredného východu a Ázie). V 14. storočí ČIERNA SMRŤ vyhubila štvrtinu až polovicu populácie Európy, čiže asi 75 miliónov ľudí. Čo bolo na tom najabsurdnejšie však je, že kresťania toto všetko pripisovali nie chybám, ktoré oni sami hlásali, ale Božiemu hnevu. Keď epidémie vyhasli stavali ďakovné morové stĺpy rôznym svätým, ktorým pripisovali zásluhu za oslobodenie od moru.
Použité pramene:
-Helen Ellerbe : The Dark Side of Christian History (1998 Horningstar and Lark)-Peter de Rosa : Temné papežství (1996 ETC )
Starí Pohani
Počnúc od času keď bolo kresťanstvo prijaté ako štátne náboženstvo (r.315) nádherné inoverecké („pohanské“) kostoly boli kresťanmi zbúrané a „pohanskí“ kňazi pozabíjaní . V období medzi r 315 a 6. storočím tisícky „pohanov“ bolo zavraždených. Príklady: Svätyňa Eskulápa v Egejsku, Afroditin chrám v Golgate Aphaka v Lebanóne, Heliopolis. Kresťanskí kňazi ako Marek z Aphaky alebo Cyril z Heliopolisu boli povestní ako „ničitelia chrámov“. Na „pohanské“ bohoslužby bol od r.356 rozsudok smrti. Kresťanský cisár Theodosius (408-450) dokonca deti nechal popraviť zato, že sa hrali s pozostatkami „pohanských“ sôch, čo kresťanskí kronikári popisovali slovami: „úzkostlivo dodržiaval kresťanské účenie.“ V 6. storočí boli „pohani“ zbavení všetkých práv. V 4. storočí bol filozof Sopatros popravený na žiadosť kresťanských úradov. Svetoznáma filozofka Hypatia z Alexandrie bola v r.415 roztrhaná na kúsky pomocou sklenených črepín hysterickými kresťanmi, ktorých viedol kresťanský kňaz Peter.
Missie
Cisár Karol Veľký (Charlemagne) v r. 782 nechal zoťať 4500 Sasov, ktorí neboli ochotní prijať kresťanstvo. Sedliaci zo Stedingu – blízko mesta Altenesch (Nemecko), ktorí nemohli zaplatiť zničujúce cirkevné dane boli povraždení dňa 27.5.1234 vrátane žien a detí (počet: 5-11 tisíc) Bitka pri Belehrade v roku 1456: 80 000 Turkov pobitých. Poľsko v pätnástom storočí:1019 kostolov zbúraných a 17 987 dedín zrovnaných zo zemou kresťanskými rytiermi (počet obetí neznámy). V Írsku v 16.-17. storočí anglickí vojaci „pacifikovali“ a „civilizovali“ IRSKO, kde žili iba galicijskí „divoši Írovia“-čiže „nerozumné zvery bez vedomosti o Bohu alebo o dobrých mravoch.“ Jeden zo zvlášť úspešných vojakov Humprey Gilbert nariadil , „aby sa hlavy tých čo boli zabití uťali a položili vedľa cesty. Toto úsilie civilizovať Írov naozaj vzbudilo strach u národa keď videli zoťaté hlavy svojich otcov bratov detí a príbuzných ležať na zemi“(doslovný citát) Desaťtísíce Galských Írov padlo za obeť tomuto masakru.
Križiacke výpravy (1095-1201)
Prvá križiacka výprava 1095 na rozkaz pápeža Urbana II.
V Semline (Maďarsko) zabitých tisícky (24.6.1096), Wieselburg (Maďarsko): ďalšie tisíce (12.6.1096) 9.9.1096 až 12.9.1096. za 4 dni Nikaia, Xerigordon (v tom čase turecké – veľa tisíc zabitých). Až po pápeža Jana (1098) celkovo 40 hlavných miest a 200 hradov dobytých. Počty vyvraždených neznáme. 3.6.1098 potom dobytá Antiochia (vtedy turecká) správy o zabitých sa líšia od 10 000 do 60 000. Neskôr, 28.6.1098 -100 000 Turkov (vrátane žien a detí). V tomto prípade Kresťania „inak neublížili ženám, ktoré našli v nepriateľských stanoch, iba im prebodli bruchá svojimi kopiami“(citát: podľa kresťanského kronikára Fulchera z Chartres) . V Maraatan-numan 11.12.1098 tisícky zabitých... V dôsledku nasledujúceho hladu „ už zapáchajúce mŕtvoly nepriateľa boli požierané kresťanmi“ ako napísal kronikár Albert Aquensis.
Jeruzalem bol dobytý 5.7.1099. Viac než 60 000 obetí (židov, moslimov – mužov, žien a detí). Podľa slov očitého svedka: „Pred Šalamúnovým chrámom bol taký masaker, že naši ľudia sa brodili v krvi nepriateľov až po členky“ a potom naši ľudia „šťastní a s výkrikmi radosti kráčali k hrobu SPASITEĽA, aby si ho uctili a vzdali mu vďaku“. Arcibiskup z Tyru, ktorý bol očitým svedkom napísal: „Nebolo možné sa ani pozerať na obrovský počet zabitých bez hrôzy, všade ležali kusy ľudských tiel, a celá zem bola pokrytá krvou zabitých, nehovoriac o množstve bezhlavých tiel a množstva zohavených ľudských údov pohádzaných na všetkých miestach, čo vzbudzovalo hrôzu divákov. Ešte hroznejšie bolo pozerať na samotných víťazov, z ktorých odkvapkávala krv od hlavy až po päty – strašný pohľad pre každého. Bolo hlásené, že vo vnútri chrámu zahynulo asi 10 000 obetí.
Kresťanský kronikár Eckerhard z Aury zaznamenal, že dokonca v lete, čo nasledovalo, v celej Palestíne bol skazený vzduch od zápachu rozkladajúcich sa tiel.
Jeden milión obetí na životoch v prvej križiackej výprave. Bitka u Askalonu (12.8.1099) 200 000 „pohanov“ zabitých „V mene Našeho Pána Ježiša Krista“...
Štvrtá križiacka výprava
12.4.1204 Konstantinopol bol dobytý, počet obetí neznámy (Mnoho tisíc, medzi nimi aj kresťanov).
Kresťanskí križiacki rytieri v r.1203 (IV. križiacka výprava) vydrancovali Konštantinopol (Carihrad). Znesvätili hrobky cisárov v chráme Sofie, ženy vrátane mníšky boli znásilnené a povraždené. Mesto bolo prakticky rozborené.[R 74 ]
(Zvyšok križiackych výprav -pre úsporu miesta sa neuvádzajú podrobností ) Odhaduje sa ,že až po pád Akkonu (1291) bolo pravdepodobne až 20 miliónov obetí na životoch ( iba v samotnej „Posvätnej" zemi a arabsko-tureckých územiach).
Poznámka: Všetky tieto cifry sú podľa vtedajších kresťanských kronikárov.
Honba na kacírov
Už v r.385 boli prví kresťania sťatí pre kacírstvo a to španielsky Priscillianus a jeho stúpenci. Stalo sa to v Trieru (Nemecko). Manechiáni, ktorí mali niečo odlišné názory boli vyvražďovaní vo veľkých počtoch medzi r. 372 až 444 n.l. po celej Rímskej ríši. (Mnoho tisíc obetí )
Albigénci, ktorí sa sami považovali za dobrých kresťanov, avšak neboli ochotní slepo poslúchať pápežské edikty a platiť dane Rímu sa stali obeťami, a na pokyn pápeža Innocenta III boli masovo vyvražďovaní (pozri predchádzajúce). V Beziers (dnešné Francúzsko) boli všetci občania vyvraždení vrátane tých katolíkov, ktorí nechceli zradiť svojich albigenských priateľov. Za obeť vraždeniu padlo 20-70 tisíc. V Carcassonne 15.8.1209, tísícky zavraždených. Ďalšie mestá nasledovali. po celých 20 rokov vojny pokiaľ takmer všetci Katharci (asi polovica obyvateľov krajiny Languedoc, terajšieho južného Francúzska) neboli celkom vyhubení. Keď toto ťaženie končilo (1229) bola založená INKVIZÍCIA v 1232, aby inkvizítori pátrali a vyhubili prežívajúcich a ukrývajúcich sa „kacírov“. Posledný z katarov bol upálený v r. 1324. Odhadovaný počet (iba katarov) asi jeden milión. Iní „kacíri“ boli Waldénci, Paulikianci, Runcariání, Jozefiti a veľa iných. Väčšina týchto sekt bola vyvraždená.(Zdá sa, že niektorí Waldénci prežili až dodnes, ale museli si vytrpieť 600 rokov prenasledovania). Odhady týchto obetí sú prinajmenšom stotisíc, (vrátane španielskej inkvizície, avšak nerátajúc do toho obete v Novom Svete- Amerike).
Španielsky inkvizítor Torquemada je údajne sám zodpovedný za vraždu upálením 10 220 ľudí. Ján Hus za svoju kritiku pápežskej neomylnosti a za obchodovanie s „odpustkmi“ bol upálený v r.1415. Univerzitný profesor B.Hubmaier upálený v r.1538 vo Viedni. Giordano Bruno, dominikánsky mních po sedem ročnom uväznení bol upálený pre kacírstvo v Campo dei Fiori (Rím) 17.2.1600, pri čom mu predtým prepichli jazyk klincom.
Honba na bosorky
Od počiatkov kresťanstva až po r.1484 bolo upálených alebo obesených mnoho tisíc nevinných obetí, no orgie vraždenia bosoriek začali až neskôr. V období medzi 1484 až 1750 podľa moderných vedcov padlo za obeť mnoho sto tisíc obetí, z nich 80 % žien , ktoré boli upálené alebo obesené. (Neúplný zoznam v knihe Burning of Witches - A Chronicle of Burning Times).
Náboženské vojny
Križiacke výpravy 15. storočia proti husitom - zabitých mnoho tisíc. V r.1538 pápež Pavel III. vyhlásil krížovú výpravu proti odpadlíckemu Anglicku a vyhlásil všetkých Angličanov za otrokov Cirkvi (na šťastie nepodarilo sa mu uskutočniť zámer).
V r.1568 španielsky inkvizičný tribunál nariadil popravu troch miliónov rebelantov v terajšom Holandsku (vtedy patrilo Španielsku). Tisícky boli skutočne popravení.
Vo Francúzsku asi 20 000 Hugenotov bolo povraždených na rozkaz pápeža Pia V., až po 17. storočie bolo 200 000 Hugenotov nútených utiecť z ich vlasti.
V 17. storočí Katolíci zavraždili Gasparda de Coligny, protestantského vodcu. Po tom čo ho zavraždili, „zohavili jeho telo, uťali mu hlavu a jeho genitálie, a potom ho hodili do rieky. Avšak to nestačilo, pretože ich napadlo, že nie je hodný toho, aby bol potravou pre ryby – teda jeho telo vytiahli a obesili na šibenici v Montfauleone, aby bolo potravou pre červy a vrany.“
V 17.storočí Katolíci dobyli mesto Magdeburg (Nemecko) a približne 30 000 protestantov bolo vyvraždených - „ V jedinom kostole bolo nájdených päťdesiat žien, ktorým uťali hlavy“ ako vraví básnik Friedrich Schiller:„Spolu s deťmi, čo matky kojili“.
V tridsať ročnej vojne 17-teho storočia najmenej 40% celkovej populácie Nemecka bolo vyhubených.
Zaobchádzanie so Židmi
Už v 4. a 5. storočí boli synagógy zbúrané. Počet zabitých Židov neznámy.
Uprostred štvrtého storočia bola prvá synagóga zbúraná na rozkaz biskupa Innocentiusa z Dertonu v severnom Taliansku. Prvá známa vypálený synagóga bola blízko rieky Euphrat na rozkaz biskupa Kallinikona v r.388. Z rozhodnutia Koncilu v Tolede bolo 694 Židov vzatých do otroctva, ich majetok konfiškovaný a ich deti nasilu pokrstené. Biskup v Limoges (Francúzsko) v r.1010 prikázal, aby boli Židia v meste, čo sa nechcú dať pokrstiť vyhnaní, alebo zabití. Pri prvej krížovej výprave boli masakry na Židov v mestách Worms (18.5.1096) - Mainz (27.5.1096) - spolu 1100 zabitých - v Kolíne, Neusse, Altenahr, Wevelinghovern, Xanten, Moers, Dortmund, Kerpen, Trier , Metz, Regensburg, Praha a iné. Všetky mestá v Nemecku, okrem Metz/Francúzsko, Praha / Česko) Celkové obete sa odhadujúna 12 000.
Druhá križiacka výprava: 1147 - Stovky Židov boli zabití v Ham, Sully, Carentan a Rameru (miesta vo Francúzsku).
Tretia križiacka výprava: Anglické Židovské spoločenstvá vyhnané 1189 -1190, Fulda (Nemecko) 1235: 34 židovských mužov a žien zabitých. 1257,1267:židovské spoločenstvá v Londýne, Canterbury, Northamptone, Lincolnu, Cambridgi a v iných mestách vyhubené.1290 v Česku a v Poľsku údajne 10 000 židov pobitých. V Nemecku počnúc pogromom v meste Deggendorf (1337) sa vražedná vlna proti Židom rozšírila na 51 ďalších miest v Bavorsku , Rakúsku a Poľsku. V r.1348 všetci Židia v Basel (Švajčiarsko) a Strasbourgu (Francúzsko) dve tisíc ľudí bolo zaživa upáleních.(iba v tomto jednom roku bolo zabítých viac Židov ako kresťanov za 200 rokov prenasledovania kresťanov v starej Rímskej ríši. V r.1389 v Prahe 3 000 Židov zavraždených. V 1391 v Seville pod vedením arcibiskupa Martineza 4 000 Židov zabitých, 25000 predaných do otroctva. Bolo ich ľahko nájsť, pretože všetci Židia museli nosiť farebný „znak hanby“, počnúc od desiatich rokov veku. V roku 1492 keď sa Krištof Kolumbus vydal na plavbu za objavením Nového Sveta, bolo viac než 150 000 Židov vyhnaných zo Španielska, veľa z nich pomrela na ceste. V r.1648 Chmielniczkého masakre.V Poľsku asi 200 000 Židov zabitých a tak to pokračuje storočie za storočím až po spaľovacie pece v Auschwitzi.
Domorodé obyvateľstvo
Počnúc od Krištofa Kolumbusa podrobovanie Ameriky znamenalo propagáciu kresťanstva najnevyberanejšími spôsobmi. Ihneď, akonáhle vystúpili na suchú zem na prvých obývaných ostrovoch Karibského mora Kolumbus zajal šesť domorodcov o ktorých prehlásil: „mali by byť dobrými sluhami a ľahko z nich urobím kresťanov, pretože sa mi zdá, že nepatria k žiadnemu náboženstvu“. Ďalej hovorí o Indiánoch ako „ctiteľoch modiel“ toľkých „otrokoch koľko len španielska koruna si bude želať.“ Jeho spoločník Michele de Cuneo, taliansky šľachtic hovoril o domorodcoch ako o „zvieratách“, pretože jedia keď sú lační a „milujú sa otvorene kedy sa im zachce“. Na každom ostrove kde Kolumbus zakotvil umiestnil kríž s príslušným vyhlásením („requiremento“) znamenajúcim , že zaberá zem do vlastníctva svojho katolíckeho patróna v Španielsku. Ak sa domorodci zdráhali ( alebo nerozumeli o čo ide) pokračuje Kolumbus:„Uisťujem vás, že s pomocou Božou vstúpime násilne do vašej krajiny a povedieme vojnu proti vám a podrobíme vás jarmu a poslušnosti cirkvi, spôsobíme vám toľko zla čo len vládneme tak ako vazalom, čo odmietajú prijímať svojho pána.“ Guvernér kolónie „Záliv Massachusetts“ . John Winthrop poveril nových plantážnikov (kolonizátorov) v New Englande, aby vniesli evanjelium do týchto častí sveta a vytvorili baštu proti kráľovstvu Antikrista“ Približne dve tretiny domorodého obyvateľstva zahynulo na kiahne zavlečené sem kolonistami ešte predtým než začali násilnosti. Toto bolo vyhlasované ako „zázračná láskavosť a predvídavosť Božia“ v záujme kresťanstva. Guvernér napísal v r.1634:„pokiaľ ide o domorodcov, tí takmer všetci zomreli na kiahne, takže Boh takto zabezpečil naše vlastnícke právo na to čo tu máme. Na Hispaniola po príchode Kolumbusa domorodé obyvateľstvo (Arawakovia) , ktorí boli šťastný a mierumilovný ľud , obývajúci ostrov s bohatými prírodnými zdrojmi, skutočný raj na zemi, čoskoro utrpeli stratu na životoch 50 000 ľudí. Tí čo prežili podľahli znásilňovaniu, vraždám, zotročeniu a španielskym nájazdom. Jeden z očitých svedkov to popísal takto: „Tak veľa Indiánov pomrelo, že to nebolo možné zrátať, všade na zemi ležali mŕtvi Indiáni. Zápach bol obrovský, smrtonosný.“ Indiánsky náčelník Hatuey ušiel so svojimi ľuďmi, bol však chytený a upálený za živa. Keď ho uväzovali na kôl františkánsky kňaz ho nabádal, aby prijal Ježiša aby sa jeho duša dostala do neba, namiesto do pekla. Hatuley odpovedal, že ak v nebi sú kresťania , radšej pôjde do pekla.“(Čo sa stalo s jeho súkmeňovcami bude popísané neskôr).
Španieli sa rozkošou vyžívali vo vymýšľaní najrôznejších zverstiev. Vyrobili šibenicu, kde sa prsty nôh dotýkali zemi, aby sa obete neudusili hneď. Potom obesili naraz tridsať Indiánov na počesť Ježiša Krista Nášho Spasiteľa a jeho Dvanásti Apoštolov. Potom zabalili telá do slamy a pálili ich za živa.“
Inokedy mali pôžitok z toho ak jednou ranou mečom uťali niekomu celé rameno, alebo celú nohu až od panvy, alebo hlavu ako mäsiari. Vasco (de Balboa) nariadil , aby štyridsať Indiánov bolo roztrhaných na kúsky špeciálne cvičenými psami. Ostrov s ôsmymi miliónmi obyvateľov do konca r.1496 stratil pri Kolumbovom príchode v r.1492 až polovicu obyvateľov, napokon boli všetci domorodci vykynožení, takže Španieli boli „nútení“ dovážať otrokov z iných Karibských ostrovov, tých však stihol rovnaký osud. Za štvrť storočia boli milióny domorodcov zabitých. Potom Španieli vtrhli do vnútrozemia Mexika v Strednej Amerike. Kultúra týchto miest bola čoskoro úplne devastovaná a domorodci vyvraždení. Do konca 16. storočia sa asi 200 000 Španielov prisťahovalo do Ameriky a asi 60 miliónov domorodcov bolo vyvraždených. Nelíšili sa v tomto ani zakladajúci kolonisti Severnej Ameriky. Podľa európskych štandárd vojna proti Indiánom bola iba „detská hračka“. Podľa slov niektorých:“ Tieto vojny sú menej krvavé, takže nebolo veľa vyvraždených na žiadnej z bojujúcich strán. Títo Indiáni aj keby bojovali sedem rokov, nezabijú viac než sedem ľudí a naviac Indiáni obvykle ušetria ženy a deti“. Na jar 1612 si niektorí Anglickí kolonisti obľúbili život medzi priateľskými a štedrými domorodc-ami a z Jamestownu sa mnohí k domorodcom nasťahovali (vyriešilo to ich sexuálne problémy, - na názor cirkvi sa nepýtali) „Guvernér Thomas Dale ich nechal pochytať, niektorí boli obesení, iní lámaní na kolese, alebo zastrelení. Takéto „elegantné“ popravy boli však výsadou iba Angličanov, ktorí chceli žiť ako Indiáni. Voči domorodcom sa používali iné metódy. V oblasti terajšieho Massachussetts prebiehala genocída, ktorú teraz voláme „Vojna s Peqoutmi“. Zabijaci boli Puritánski Kresťania z New Englandu. Keď našli mŕtveho kolonistu nik sa nezdržiaval vyšetrovaním, ale spustila sa lavína pomsty proti Narragansetským Indiánom, napriek dohovorom s ich náčelníkom. Keď ich Pequotskí Indiáni, čo boli nepriatelia Narragansetských vítali, vypálili aj týmto všetky ich osady. John Masson, puritánsky zástupca veliteľa napísal po jednom takomto masakre: „A naozaj taký hrozný teror spustil na nich Všemohúci Boh, že bezhlavo utekali priamo do horúcich plameňov, kde zahynuli, nad nimi bol Boh, ktorý sa smial nepriateľom Jeho národa. Takýto rozsudok dal Boh proti POHANOM, zaplniac celé miesto mŕtvymi mužmi, ženami a deťmi“ teda „PÁN s potešením udieral našich nepriateľov do ich zadnej časti tela, aby nám dal ich zem do nášho dedičstva,“ Masonov osobný priateľ to hneď aj ospravedlnil Bibliou: „strašný bol krvavý pohľad pre mladých vojakov, avšak Sväté Písmo vyhlasuje, že niekedy ženy a deti musia zahynúť s rodičmi." Kolonisti dokonca vycvičili špeciálnych psov na chytanie a roztrhávanie Indiánov. Pequotov takto prakticky takmer úplne vyvraždili. Kňaz John Endicott napísal guvernérovi a požiadal ho, aby mu zo zajatcov pridelil jednu mladú ženu, dievčinu a chlapca. Vierolomnosť kresťanov pri mierových dohodách bola bežná. Citujeme Štátneho radu štátu Virginia:"Mierové zmluvy boli podpísané s dopredu uváženým zámerom porušiť ich“. „akonáhle Indiáni dostanú pocit istoty, budeme vo výhode, že ich prekvapíme a ustrihneme im rožky.“ V r.1624 šesťdesiat po zuby ozbrojených Angličanov podrezalo 800 bezbranných Indiánov, mužov, žien a detí. V jedinom masakri vo vojne „Kráľa Filipa“ v r.1675 a 1676 zabili 600 Indiánov. Pred príchodom Angličanov kmeň západných Abenakiov v New Hampshire a Vermonte rátal 12 000 hláv. Za menej než pol storočia z nich ostalo iba 250 na žive (95 % vyvraždení). Kmeň Potumtuckov mal viac než 18 000 členov. Po päťdesiatich rokoch iba 920 ostalo(95 % vyhubených). Quiripi -Unquachog: pôvodne 30 000, ostalo 1500 (95 % vyhubených). V Massachusetts z pôvodného počtu 44 000 ostalo 6 000 (81% strata). Toto sú iba niekoľké orientačné čísla. Celkový počet vyhubených Indiánov v oboch častiach kontinentu je 150 miliónov v období od r.1500 do r.1900. Vo viacerých krajinách ako Brazília a Guatemale to pokračuje doteraz.
Ďalšie slávne udalosti v dejinách USA
V štáte New England kňaz Solomon Stoddard v r.1703. „Predložil oficiálnu žiadosť guvernérovi, aby vyplácal kolonistom úhradu na zakúpenie a výcvik špeciálnych psov, na hony poriadané na Indiánov ako na medvede.“ Masaker pri Sand Creek (Colorado) 12.11.1864. Plukovník John Chivington, predtým metodický farár a stále ešte predstavený tejto cirkvi nechal postrieľať všetkých obyvateľov Cheyenskej osady (asi 600), zväčša ženy a deti, napriek tomu, že náčelník sa vzdal a mával bielou vlajkou (zabitých 400-500). Pod dozorom farára Rufusa Anderona prebiehalo vyvražďovanie na Hawai, kde bolo 90% obyvateľstva likvidovaných do r.1870. Tento kňaz v tom videl úplne prirodzený postup: „amputáciu chorého údu od tela“
Zverstvá dvadsiateho storočia:
Katolícke vyhladzovacie tábor
V druhej svetovej vojne v r.1942-1943 bolo v Chorvátsku veľa vyhladzovacích táborov, ktoré riadili katolícki Ustašáci pod diktatúrou Ante Paveliča, praktizujúceho katolíka a pravidelného návštevníka vtedajšieho pápeža. Boli dokonca zriadené aj koncentračné tábory pre deti! Najneznámejší z týchto táboroch bol v Jasenovaci , na čele ktorého stál františkánsky farár . Pravoslávni Srbi (a podstatná časť Židov) tu boli vyvražďovaní. Svoje obete upaľovali v peciach ako nacisti, na rozdiel od týchto však hádzali do ohňa obete za živa (Nacisti ich najprv usmrcovali v plynových komorách). Inokedy Ustašáci obete zapichávali ako prasiatka, alebo zastrelili. Počet obetí: 300 000 až 600 000 (v pomerne maličkej krajine). Mnohí zo zabijakov boli františkáni. Tieto zverstvá boli také, že prizerajúci sa nacistickí príslušníci SS zo „Sicherheitsdienstu“ sa sťažovali Hitlerovi (pravda, márne) Pápež o tom vedel, ale neurobil nič, aby tomu zabránil.
Katolícky horor vo Vietname
V r.1954 sa Severný Vietnam oslobodil z francúzskeho područia (s finančnou podporou USA dvoch miliárd dolárov). Veľa katolíkov ušlo na Juh v dôsledku protikomunistickej propagandy, hoci bola náboženská sloboda zaručená pre všetkých. V južnom Vietname zabránila klika katolíckej lobby vo Washingtone spolu s Vatikánskym hovorcom v USA, kardinálom Spellmanom demokratickým voľbám v Južnom Vietname a prezidentom Južného Vietnamu sa stal katolícky fanatik Ngo Dinh Diem. Došlo k nevídanej diskriminácii, pretože všetka pomoc vrátane potravín od USA sa katolíkom prideľovala zdarma, zatiaľ čo budhistické dediny a obyvatelia museli za ne platiť, alebo boli ignorované. Zaviedol sa aj režim, ktorý predstihol americký „McCartyismus“. Prezident Južného Vietnamu vydal výnos, podľa ktorého: „osoby pokladané za nebezpečné pre štátnu obranu a verejnú bezpečnosť sa výkonnou mocou uväznili v koncentračných táboroch.“ Tisícky budhistických disidentov a mníchov boli poslaní do koncentrákov. Na protest sa budhistickí intelektuálovia často poliali benzínom a umierali upálením. Poznámka: Budhisti upaľovali sami seba, kresťania upaľovali bez výnimky vždy druhých.Tieto koncentračné tábory sa zmenili vo vyhladzovacie tábory.Podľa odhadov počas obdobia tohoto teroru (1955-1960) najmenej 24 000 ľudí utrpeli zranenia a 80 000 bolo popravených, 275 000 bolo uväznených a mučených a 500 000 bolo poslaných do koncentračných táborov. V nasledujúcich desaťročiach tisícky amerických vojakov položili svoje životy za to, aby bránili takýto režim.
Masakry v Rwande
V r.1994. v trpasličom africkom štáte Rwande boli na stovky tisícok civilného obyvateľstva vyvražďovaných v konflikte, ktorý sa obvykle popisuje ako medzi etnickými skupinami Hutu a Tutzi. Starostlivo sa utajovala aktívna účasť katolíckeho kléru na masakroch r.1994 v Rwande. Ako prvé sa vynorili správy vyvracajúce účasť katolíckej cirkvi na masakroch v katolíckych denníkoch, ešte dávno predtým, než niekto vzniesol žalobu proti takejto účasti. Potom v Nemecku v spravodajskom vysielaní „S2 Aktuel“ 18.10.1996 bolo zverejnené toto: „Anglikánske a katolícke mníšky sú obviňované, že sa aktívne účastnili vo vraždení. Najmä konanie niektorých katolíckych kňazov upútalo záujem verejnosti v hlavnom meste Rwandy, v Kigali po mnohé mesiace. Išlo o kňaza Cirkvi Svätej Rodiny, ktorý vraždil Tutziov najbrutálnejším spôsobom. Bolo o ňom hlásené, že sprevádzal milíciu Hutuov, čo plienili všetko a mal pod kapucňou strelnú zbraň. V jeho farnosti sa skutočne odohral hrozný masaker Tutziov, ktorí hľadali u neho útočisko. Dokonca po dvoch rokoch sa mnohí katolíci zdráhajú vstúpiť do ich kostola, pretože vyhlasujú že účasť istej časti kléru v masakroch bola s istotou preukázaná. Nie je v Rwande azda ani jediný kostol, v ktorom by neboli brutálne vyvražďované ženy, utečenci a deti kľačiaci pred krucifixom. Podľa očitých svedkov kňazi vydávali ukrývajúcich sa Tutziov do rúk milície Hutu, ktorí ich potom mačetami vraždili rad radom. V súvislosti s týmito udalosťami opätovne sa spomínajú mená dvoch benediktínskych mníšok, ktoré sa nateraz ukrývajú v belgickom kláštore, aby unikli trestnému stíhaniu. Podľa tých čo prežili, jedna z nich zavolala vraždiacich Hutuov a zaviedla ich k mnohým tisícom ukrývajúcich sa civilných bezbranných utečencov čo hľadali úkryt v kláštore. Vrahovia týchto potom vyviedli pred bránu a tam ich v prítomnosti mníšky popravovali. Tá druhá mníška tiež priamo spolupracovala s vrahmi milície Hutu. Očití svedkovia vypovedali, že chladnokrvne sa prizerala na vraždenie ľudí a dokonca potom priniesla benzín, ktorým vrahovia polievali telá a pálili ich často aj za živa.
V predchádzajúcom uvedené škody spôsobené ľudstvu a ľudskej civilizácii boli zapríčinené zväčša ľudským faktorom, ktorého konanie bolo modifikované kresťanstvom. Túto časť treba však rozvíjať ďalej s rozbormi pôsobenia kresťanstva na vzťahy človeka k prírode, vede a ľudskej spoločnosti. K tejto množine analytických názorov uvediem na tomto mieste iba jeden príklad: Kresťanský názor o tom, že morové rany boli Božím trestom je nezmysel – zapríčilo ich náboženské učenie!!! Mor (pestis bubonica) je infekčné ochorenie, spôsobené baktériami Yersinia pestis, ktoré sú prenášané na človeka blchami z nakazených hlodavcov, najmä potkanov. Kresťanstvo od samotného počiatku zavrhlo antický helénsky ideál HARMÓNIE TELA A DUCHA. Pestovanie tela, šport, časté kúpele, ktoré boli v starom Grécku samozrejmou súčasťou života sa stali pohanským kacírstvom a hriechom. Fyzické telo sa stalo podľa kresťanského učenia predmetom odporu, prekážajúce rozvíjať nábožného ducha, kúpať sa , umývať sa pravidelne mydlom sa vyhlasovalo za niečo v rozpore s „náboženskou skromnosťou“ [E 102] Prior na Sorbone menom Jozef Lambert dokonca vyhlasoval, že :“každé dotýkanie sa tela je už vážny hriech“ [E 102] Nečudo, že ľudia v dôsledku tohoto učenia pokladali za veľkú cnosť zavrhovať akúkoľvek hygienu, spali v prachu na zemi, a preto ich telo sa hemžilo všami, blchami, svrabom a to aj u ľudí, ktorí boli bohatí, ba aj šľachtici, kniežatá a králi boli zavšivení, plní bĺch a svrabu. Akonáhle teda vznikol rezervoár morovej nákazy u krýs, BLCHY ich už okamžite preniesli na „pobožných kresťanov“, ktorí sa z pobožnosti neumývali a nekúpali. Toto vysvetľuje prečo v starom Grécku nepoznali mor, zatiaľ čo kresťanský stredovek bol ním strašne decimovaný. Jedna takáto epidémia počas 6.storočia vyhubila 100 miliónov ľudí (nie len v Európe, ale aj priľahlých častiach Stredného východu a Ázie). V 14. storočí ČIERNA SMRŤ vyhubila štvrtinu až polovicu populácie Európy, čiže asi 75 miliónov ľudí. Čo bolo na tom najabsurdnejšie však je, že kresťania toto všetko pripisovali nie chybám, ktoré oni sami hlásali, ale Božiemu hnevu. Keď epidémie vyhasli stavali ďakovné morové stĺpy rôznym svätým, ktorým pripisovali zásluhu za oslobodenie od moru.
Použité pramene:
-Helen Ellerbe : The Dark Side of Christian History (1998 Horningstar and Lark)-Peter de Rosa : Temné papežství (1996 ETC )
Luigi
Prihlásiť na odber:
Príspevky (Atom)
